Od sousedů: Katastrofa, za ktorú EÚ nemôže: Otázky a odpovede o meškajúcich dotáciách, ktoré ničia slovenské farmy

Európska komisia pre portál EURACTIV Slovensko uviedla, že o problémoch s priamymi platbami vie. Odkazuje, že s tým sama nevie nič urobiť a plnú zodpovednosť za ich vyplatenie nesie platobná agentúra. Potvrdila, že čas má len do konca júna a žiadne prechodné obdobie sa nechystá.

Ani najväčšie farmárske protesty v histórii nepomohli vyriešiť hlavný problém slovenských poľnohospodárov – meškajúce priame platby. Naopak, situácia je čoraz vážnejšia. Podnikom dochádzajú peniaze a začína byť zrejmé, že časť z dotácií, na ktoré majú nárok, Slovensko nenávratne stratí.

Obr. Protest farmárov pre ministerstvom pôdohospodárstva zo dňa 18. marca. Protestovali členovia Združenia mladých farmárov na Slovensku - ASYF, Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska, Iniciatívy poľnohospodárov Slovenska, Spolku farmárov Slovenska, Združenia vlastníkov pôdy a rodinných fariem a Ekotrendu Slovakia - zväzu ekologického poľnohospodárstva

Prinášame vám odpovede na hlavné otázky ohľadom nevyplatených dotácií.

Čo sú priame platby

Najskôr si vysvetlime, čo poľnohospodárom chýba. Priame platby sú poľnohospodárske dotácie EÚ, o ktoré si môžu každý rok zažiadať aktívni farmári pracujúci na pôde alebo chovajúci zvieratá.

Najväčšiu časť priamych platieb tvorí základná podpora (nazýva sa BISS), ktorá je vyplácaná automaticky na každý hektár farmy. Neviaže sa na plnenie žiadnych cieľov ani na produkciu. Jej hlavným cieľom je stabilizovať príjmy poľnohospodárov, ktoré kolíšu spolu s počasím a cenami komodít a celkovo sú nižšie ako v iných sektoroch. V súčasnosti má základná platba hodnotu 101 eur na jeden hektár.

Nie je to ale jediná hektárová dotácia. Časť priamych platieb štát využíva na dosiahnutie želaných zmien v sektore alebo ich farmárom vypláca za zásluhy.

Napríklad ekoschémy, ktoré sú novinkou poľnohospodárskej politiky. Ak farmár minulý rok rozdelil veľké polia na menšie a zasadil medzi ne biopásy, dostal na každý hektár (nie len tam, kde robil ekologické postupy) dodatočnú dotáciu. Tá sa pohybovala od 60 do 100 eur – podľa toho, či farmár pôsobí v chránenom územím alebo mimo neho. Zapojenie do ekoschém je dobrovoľné. V prvom roku túto možnosť využila približne polovica fariem.

Všetky farmy zároveň čerpajú na prvých 100 hektárov 80-eurovú a na ďalších 50 hektárov 40-eurovú redistributívnu platbu. Týmto spôsobom sa cieli podpora na menšie podniky.

Farmári do 40 rokov potom na každý obhospodarovaný hektár majú príplatok 100 eur. A malá, 13-percentná, časť priamych platieb sa vypláca na produkciu, ktorú si štát určil ako dôležitú: pestovanie ovocia a zeleniny či chov zvierat.

Kedy sa priame platby vyplácajú

Poľnohospodári podávajú žiadosti o priame platby v apríli a máji. Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) má zo zákona na vydanie rozhodnutia 13 mesiacov. Vyplácať ich začína v decembri. Bežne väčšina peňazí na účtoch fariem pristane do konca roka. V decembri býva vyplatených 90 percent farmárov a zhruba 80 percent priamych platieb. Podľa európskej legislatívy má PPA čas na vyplatenie celoročného dotačného balíka do konca júna.

Ako sme na tom teraz

Veľmi zle. Táto odpoveď je jednoznačná napriek tomu, že sa agrorezort a platobná agentúra snažia utajiť, aký je stav výplaty dotácií. Ani jedna z inštitúcií neodpovedá na otázky médií ohľadom vyplatených platieb. Bez odpovede zostali aj tohtotýždňové otázky portálu EURACTIV Slovensko.

Viac svetla do neprehľadnej situácie musel vniesť minister pôdohospodárstva Richard Takáč na minulotýždňovom rokovaní predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Po ňom sa verejnosť nedozvedela žiadne nové čísla. Napriek lojalite agrobiznisu k vedeniu rezortu sa ale do médií dostala tabuľka s čerstvými údajmi. Prvý ju zverejnil portál Poľnoinfo, ale k dispozícii ju má aj EURACTIV Slovensko.

K dnešnému dňu sa z 336 miliónov eur nepodarila vyplatiť ani tretina priamych platieb. Ako-tak sa podarilo zadministrovať len základnú a redistributívnu platbu. Agentúra z nich uhradila zhruba polovicu. Najhoršie sú na tom ekoschémy. Z ich ročného rozpočtu 103 miliónov eur podniky dostali necelých 500-tisíc eur, teda ani nie jedno percento. K mladým farmárom sa dostali štyri percentá sľúbených platieb.

V problémoch pritom nie sú len priame platby. V žalostnom stave je tiež vyplácanie neprojektových podpôr z Programu rozvoja vidieka, čo sú takisto peniaze, s ktorými poľnohospodári každý rok počítajú. Ide napríklad o podporu ekofariem alebo poľnohospodárov zo znevýhodnených oblastí, čím sa na Slovensku rozumejú hlavne podhorské územia.

No ešte viac ako konkrétne čísla je znepokojujúci trend. Prakticky všetky vyplatené platby odišli z platobnej agentúry ešte vlani. V prvých mesiacoch tohto roka sa k poľnohospodárom dostali len veľmi malé sumy peňazí.

Ako sme sa sem dostali

Priame platby doteraz v takomto veľkom objeme nikdy nemeškali. K dnešnému stavu určite ale prispel aj fakt, že od minulého roka sa agrodotácie čerpajú podľa nových pravidiel. Nové poľnohospodárska politika obsahuje veľa nových schém, na ktoré si musia zvyknúť farmári aj platobná agentúra.

Jednou z hlavných zmien bolo zavedenie satelitného monitorovacieho systému (AMS), ktorý mal kontrolovať, či farmári dodržiavajú dohodnuté pravidlá. S kontrolným systémom boli od začiatku veľké problémy a poľnohospodári museli o plnení podmienok PPA dodávať dôkazy vo forme geotagovaných fotografií.

Napriek tomu oznámenie o problémoch vo vyplácaní bol pre väčšinu ľudí zo sektora šok. Ešte v októbri bývalý riaditeľ PPA Jozef Kiss uisťoval, že nový systém sa uchytil. „Som rád, že sa obavy z tejto novinky nepotvrdili a prax opäť ukázala, že žiadatelia prácu s AMS zvládli. Vďaka tomu budeme vedieť žiadosti vyhodnotiť jednoduchšie, a teda aj rýchlejšie,“ povedal.

Až v novembri ministerstvo a PPA prvýkrát priznalo problémy. Agrorezort oznámil, že namiesto priamych platieb bude vyplácať len zálohy niektorých podpôr. Do konca roka z 336-miliónového dotačného balíka na účty podnikov prišlo 131 milióna eur. Podniky po novom roku húfne hlásili, že žiadne preddavky nedostali. Redistribúcia platieb sa potom takmer úplne zastavila.

Prečo platby stále meškajú

Poľnohospodárom na to zatiaľ nikto neodpovedal. Teda ak ako uspokojujúcu odpoveď nepočítame zatiaľ jediné vysvetlenie ministra, že za to môžu jeho predchodcovia vo vedení ministerstva.

V tejto chvíli je asi najzaujímavejšia otázka, prečo vyplácanie stojí na mieste, aj keď sa z neho stala celospoločenská téma, ktorá môže súčasnému ministrovi politicky zlomiť väz.

Aj v tomto prípade ale už novinári tušia skutočný dôvod. PPA nemá ako vyplatiť poľnohospodárom peniaze, lebo jej nefunguje kľúčový softvér. Ako zverejnil portál Poľnoinfo, kontroly, ktoré pracovníci agentúry vykonávajú na farmách, nevie PPA zapísať do informačného systému IACS. „Žiadatelia zbytočne dúfajú, že budú vyplatení, aj keď sa už so správou z kontroly na mieste oboznámili,“ cituje portál jeho zdroj.

Denník N informuje, že systém dlhodobo spravuje IT firma AxaSoft. Hoci chybu nepriznala, kľúčové je jej vyjadrenie, že platobná agentúra ju o úpravy systému IACS tak, aby vyhovoval novej agrárnej politike na roky 2023 až 2027, požiadala v čase, keď relevantná právna úprava nadobudla účinnosť.

V preklade: poľnohospodári sú bez peňazí, pretože sa platobná agentúra na novú poľnohospodársku politiku nepripravila.

Podobne to vníma aj najväčšia agrárna komora. „Už na jar minulého roka sme pritom dôrazne upozorňovali kompetentných na ministerstve a PPA, že chybou nesprávne nastavených systémov sa rútime do obrovského problému,“ hovorí jej predseda Emil Macho.

Tým padá ďalší argument agroministra Takáča, že meškanie spôsobili nové ekologické požiadavky na farmárov a zavedenie kontrol zo strany Únie.

Aký veľký je to problém

Obrovský. Poľnohospodárskemu sektoru len z priamych platieb teraz chýba vyše 220 miliónov eur. K tomu treba pripočítať ďalších 150 miliónov eur nevyplatených z Programu rozvoja vidieka. Spolu je to niekoľkonásobne viac peňazí, ako celý sektor v priemere za rok dokáže vytvoriť ako zisk.

Oveľa väčší problém to je na úrovni jednotlivých podnikov a poľnohospodárov. Slovenské farmy dnes majú financovanie podnikania prispôsobené priamym platbám, či už ide o bežnú prevádzku alebo investície. Farmári na ne čerpajú úvery, ktoré potom koncom roka splácajú z priamych platieb. Rovnako postupujú pri nákupe vstupov: osív, krmív, hnojív či pesticídov.

Poľnohospodárske podniky pre meškajúce dotácie teraz výrazne obmedzujú nákupy vstupov do výroby. Odkladajú investície, predávajú majetok a niektoré farmy meškajú s výplatami. Každé jedno euro ušetrené na hnojive či pracovnej sile pritom znamená nižšiu úrodu v novej sezóne.

Predseda SPPK Emil Macho hovorí o katastrofálnom stave, ktorý spôsobuje, že nad farmármi „visí Damoklov meč“. Veľa fariem sa pre chýbajúce platby ešte viac zadlžila u bánk cez nové preklenovacie úvery. „Od súčasnej vlády budeme požadovať finančnú kompenzáciu nákladov spojených s financovaním meškajúcich priamych platieb,“ varuje.

Meškanie ale môže mať aj ďalšie dôsledky, ktoré sa prejavia v poľnohospodárskej krajine. Nie je napríklad ťažké predstaviť si, že po skúsenosti s vyplácaním ekoschém farmári nebudú mať takú chuť zapojiť sa do ekologických postupov, ako je delenie lánov a vytváranie neproduktívnych plôch.

Môže za to Európska únia?

Jednoduchá odpoveď: nie. Dá sa súhlasiť s tvrdením predsedu SPPK, že platobná agentúra skolabovala pre implementáciu novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Pre kontext je ale dôležité dodať, že je jedinou agentúrou v Únii, ktorej sa to stalo. Štartovacie pozície a základné pravidlá dostali členské štáty od EÚ rovnaké.

Nejde ani o žiadne regionálne špecifikum. V susedných krajinách majú poľnohospodári vyplatené priame platby na 100 percent. Za súčasnú situáciu slovenských pestovateľov a chovateľov môže platobná agentúra a agrorezort, ktorý riadi poľnohospodársku politiku.

Môže Slovensko prísť o peniaze?

Áno a takmer určite peniaze prepadnú. Nie je to nič neobvyklé, pretože platobnej agentúre sa nepodarí vždy vyplatiť všetky priame platby. V roku 2022 to bolo vyše 97 percent z celkového objemu, o rok neskôr 95 percent.

To bolo ale v sezónach, keď vyplácanie bolo plynulé a na prelome rokov bola na účtoch farmárov väčšina peňazí. Vzhľadom na spomínaný trend je skoro isté, že množstvo prepadnutých dotácií bude značne vyššie. Tento záver podporuje aj doterajšia komunikácia ministra pôdohospodárstva. Prakticky žiadne termíny, ktoré ohľadom platieb doteraz PPA sľúbila, nedodržala.

O prepade peňazí sa hovorí čoraz viac. Podľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Michala Kiču hrozí Slovensku strata „stoviek miliónov eur“. „Tie bude musieť Slovensko namiesto európskych zdrojov hľadať v štátnom rozpočte,“ tvrdí.

Tento scenár sa veľakrát spomínal aj na tohtotýždňovom proteste farmárov pred budovou agroministerstva. „Navrhujeme ministrovi, aby to riešili v Bruseli. Nech nám dá Európska komisia prechodné obdobie, pretože inak to Slovensko nie je schopné zvládnuť,“ uviedol predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska Ján Jelen.

Čo na to Európska komisia?

To ale zrejme neprichádza do úvahy. O názor na celú situáciu sme totiž požiadali aj Európsku komisiu. Jej hovorca Olof Gill pre portál EURACTIV Slovensko uviedol, že Komisia o problémoch vie a je v kontakte s národnými orgánmi, ktorým sa snaží „poskytovať rady a ukazovať príklady dobrej praxe“ z iných štátov EÚ. Jej hlavný odkaz ale je, že vlastne už nemá ako pomôcť farmárom dostať sa k peniazom, na ktoré majú nárok.

„Za vytvorenie systému riadenia a kontroly platieb, ktorý je v súlade s nariadeniami EÚ, sú zodpovedné členské štáty. Musia zabezpečiť, aby tento systém fungoval efektívne. Platby slovenským farmárom vrátane priamych platieb sú v gescii PPA,“ odpovedal.

Eurokomisia zároveň potvrdzuje, že viac času na vyčerpanie peňazí Slovensko nemá. „Platobná agentúra musí vyplatiť 100 percent priamych platieb do 30. júna 2024 a je zodpovedná za dosiahnutie tohto cieľa,“ dodal.

Čo bude nasledovať

Okrem chýbajúcich peňazí je pre poľnohospodárov v súčasnej situácii najväčší problém neistota. Ministerstvo odmieta záväzne sľúbiť, kedy presne jednotlivé schémy bude vyplácať.

Zatiaľ len dostali nejasný prísľub, že väčšinu platieb od marca do júna postupne vyplatí. Vo februári PPA napríklad oznámila, že v „najbližších dňoch“ vyplatí 118 miliónov eur. Nestalo sa.

Poľnohospodári preto od agrorezortu žiadajú presný harmonogram vyplácania zvyšných peňazí. Opozícia sa snaží zvolať pôdohospodársky výbor, kde by od ministra chcela počuť nové informácie o čerpaní a záväzné termíny. Koaliční poslanci ale otvorenie výboru odmietajú, a tak je verejnosť aj naďalej závislá len od toho, čo sa rozhodne minister médiám oznámiť sám.

Marián Koreň/EURACTIV.sk (22.3.2024)