Natália Silenská | EURACTIV.sk
„Chaos v kultúrnych dejinách sám osebe nič neznamená. Môže byť produktívny, alebo ničivý. Záleží vždy na kontexte,“ hovorí mayológ. „A ten kontext v tomto prípade bola aj klimatická zmena.“ [Pixabay]
Mayovia opakovane ukázali, ako sa dá pohroma a chaos premeniť na rozmach. Aj najvyspelejšie civilizácie však majú svoje hranice. Ich osud nám pripomína, že prežije len spoločnosť, ktorá dokáže chrániť svoje územie, reagovať na zmeny a udržiavať rovnováhu medzi mocou a prírodou.
Mayovia patrili k najvýznamnejším civilizáciám starej Ameriky. Počas svojej histórie viackrát čelili hlbokým krízam, keď sa zdalo, že ich čaká zánik – len aby ich vzápätí nahradil prudký rozmach. Mali schopnosť sa prispôsobiť chaosu a obrátiť ho vo svoj prospech.
Nie vždy však mali osud vo vlastných rukách. Viackrát ich zasiahli vpády silnejších a lepšie vyzbrojených nepriateľov. Ten posledný sa im stal osudným a ukončili ich zlatý vek.
Milan Kováč z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave patrí k tímu slovenských archeológov, ktorí už 17 rokov odhaľujú dejiny starých Mayov priamo v Strednej Amerike. O ich vzostupoch a pádoch porozprával počas Európskej noci vedy v bratislavskej Starej tržnici.
Kde bolo, tam bolo
Mayská civilizácia sa sústredila najmä na území dnešnej Guatemaly v strednej Amerike. Príbeh jej začiatkov je trochu ako z rozprávky.
Jej územie sa pomyselne rozdeľovalo na vyspelý juh a zaostalejší sever, ktorý sa ho snažil napodobňovať. Po niekoľkých storočiach to viedlo k vzniku nesmierne rozvinutej civilizácie, ktorá sa vyznačovala pokrokovým umením, kultúrou a architektúrou.
Zdroj: Prezentácia/Európska noc vedy 2025
Potom však prišiel zlom, ktorý dal celému rozvoju koniec. Archeologické výskumy poukazujú na príchod dosiaľ neidentifikovaných cudzincov, ktorí doniesli oheň a skazu. Mayské mestá sa z toho surového vpádu nespamätali. Nasledovalo 150 rokov stagnácie, pri ktorej nebolo jasné, či sa ešte niekedy skončí.
„A vtedy náhle nastal obrovský boom,“ zdôrazňuje Kováč. Mayovia začali opäť stavať krásne paláce, rozvíjať mestá, a boli jedinou kultúrou v oboch Amerikách, ktorá vytvorila pravé písmo. Začali tak vo veľkom písať knihy, ktoré ukladali aj do hrobov svojich nebohých.
Nový rozmach civilizácie však už nebol taký „megalomanský“. Druhá etapa obrody už bola odlišná. Podľa Kováča sa Mayovia tentoraz už sústredili „na kvalitu“, čím zároveň presadili „inú kultúru“, než bola tá predtým.
„Akoby spolu s tým násilím prišlo aj semiačko zmeny,“ zamýšľa sa odborník. „Môžeme to nazvať chaosom, pretože tam nezostal kameň na kameni a všetko sa zmenilo. Ale (ten chaos) bol produktívny.“
Mayom teda trvalo celých 150 rokov, kým sa pozviechali zo svojho pádu. Ale zmeny, ktoré potom zaviedli, vytvorili klasickú mayskú civilizáciu, ktorá bola najvyspelejšou na celom americkom kontinente.
150-ročné cykly prerušené zbraňami
Aj táto civilizácia však prežila „len“ 150 rokov – až dokým si jej úspechov a prosperity nevšimol niekto ďalší, kto s ňou nemal takmer nič spoločné. Tým niekým bol 2 000 kilometrov vzdialený Teotihuacán, ležiaci neďaleko dnešného Mexico city.
„Hovorilo sa tam iným jazykom, boli tam iné kultúrne vzorce. Neboli tam ani kolesá, ani zvieratá, na ktorých by jazdili, všetko robili peši, takže tá vzdialenosť 2 000 kilometrov bola ešte násobne väčšia,“ vysvetľuje Kováč.
Agresori nemali ani písmo, a hoci tvorili vlastné vyspelé umenie, Mayom bolo úplne cudzie. V čom boli v Teotihuacáne jednoznačne popredu, však boli zbrane. A práve tie pri strete civilizácií rozhodli.
„Mali vrhače oštepov zvané atlatl. Išlo o najpokrokovejšie zbrane v celom danom období. Mali vysokú prieraznosť – prerazili štíty aj brnenia,“ približuje odborník. „V druhej ruke mali meč, ktorý mal nasádzané ostrie z obsidiánu. Bolo ostré ako chirurgická oceľ či skalpel. Bolo teda hrozné, keď s tým bojovali. Mayovia proti týmto dvom zbraniam nemali šancu.“
A tak príchod Teotihuacáncov Mayom opäť prevrátil svet hore nohami. Zmenila sa ich mytológia, náboženstvo, architektúra, umenie – a aj forma moci. Vládnuť im začali králi dosadení okupantmi.
Keď vám život dá citróny…
Chaos, v ktorom sa Mayovia ocitli, bol však podľa Kováča „opäť produktívny“.
„Po príchode Teotihuacáncov sa chvíľu zatriasol systém, no vzápätí začal produkovať neskorú klasickú mayskú civilizáciu – a tá bola úplne najrozvinutejšia zo všetkých,“ odhaľuje historik. Z tohto obdobia pochádzajú aj najznámejšie mayské pyramídy.
Boli to teda vlastne Mayovia ovplyvnení Teotihuacánom, ktorí podľa neho dosiahli tie najväčšie úspechy v neskorom klasickom období. Odrážalo sa to aj na koncentrácii obyvateľstva. „Len v Severnom Pétene bolo 20 miliónov osôb. Vtedy šlo o najhustejšie obývané miesto na Zemi. A bolo nesmierne vyspelé,“ hovorí Kováč.
No opäť to netrvalo dlho – len dve storočia. Medzi rokmi 800 – 900 nášho letopočtu totiž prišlo obdobie označované ako „Mayský kolaps“, poznačené prudkou politickou, spoločenskou a demografickou krízou.
„Otázka je, čo sa vlastne stalo, že tento posledný impact (vplyv) dopadol takto zle,“ hovorí Kováč. „Zakaždým, keď prišla zmena, Mayovia sa jej prispôsobili a prišli na to, ako ich využiť pre svoj rast. Ale v tomto prípade to tak už nebolo.“
Ako ku kolapsu došlo?
Presne nevieme, ale opäť máme nápovedy. V tomto období sa na mayskom území opäť objavujú stopy novej, úplne cudzej keramiky. A teda aj cudzieho vplyvu.
Archeologické nálezy ukazujú stopy po požiaroch a ničení, ktoré zjavne priniesol nepriateľ zvonka. Mayovia s ohrozením rátali, pretože z tohto obdobia máme zachované viaceré obranné pevnosti.
Ľudské pozostatky vtedajších elít zároveň hovoria o podvýžive aj u najvyšších vrstiev spoločnosti. „Čiže tam bol hlad. Mali vypálené mestá. A bol tam aj hladomor,“ vysvetľuje Kováč s tým, že ho vyvolal kolaps poľnohospodárstva.
Mayov sužovali klimatické výkyvy, najmä dlhodobé obdobia sucha, ktoré vážne ovplyvnili poľnohospodársku produkciu.
Ich pôda si preto vyžadovala starostlivo udržiavanú sieť vodných kanálov, v opačnom prípade bola buď príliš vysušená, alebo príliš zavodnená. Na to však bolo potrebné centrálne riadenie aj množstvo pracovnej sily – a oboje vtedy prestalo byť dostupné.
Už predtým však Mayovia prestali udržiavať harmóniu so svojím prostredím. Svoj životný priestor rozširovali nešetrne, aj masívnym výrubom stromov, čím si pílili konár aj sami pod sebou.
„Vystrieľali si všetky zvieratá, nezaujímalo ich, že strácajú pôdu, uprednostnili politiku pred ekológiou a presadzovanie mocenských, politických a ekonomických záujmov pred tradičným udržiavaním rovnováhy, k čomu mali predtým blízko,“ uviedol Kováč pre Denník N. Myslí si, že to je veľký červený výkričník aj pre našu dnešnú civilizáciu.
Historický precedens
Už počas minuloročnej Európskej noci vedy vysvetlil Oliver Zajac z historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), že klíma je jedným z game changerov dejín, ktorý ich opakovane dokázal otočiť naruby.
Z histórie poznáme mnoho príkladov spoločností – vrátane Rímskej ríše – ktorým dobrá klíma najprv umožnila dôjsť k blahobytu, a keď prišla klimatická zmena, šlo to s nimi „dolu z kopca“.
Viacnásobne oslabení Mayovia sa postupne rozpŕchli z ich malebných mestských centier do opevnených vŕškov kopcov. Ich ľud síce prežíval ďalej, no jeho zlaté časy tým dospeli ku koncu.
Tento článok je súčasťou Špeciálu: Európska noc vedy 2025: Chaos – hľadanie poriadku v nepredvídateľnom svete (6.10.2025)