K diskusi. Zásadný medicínsky posun: Hlavným prediktorom srdcových ochorení už nie je cholesterol, ale zápal

(Cassie B., Natural News) Vojna proti srdcovým chorobám sa celé desaťročia odohrávala najmä na bojisku cholesterolu.

Lekári varovali pred mastnými jedlami, predpisovali statíny na zníženie „zlého“ LDL cholesterolu a lipidový profil patril medzi hlavné ukazovatele kardiovaskulárneho rizika. Táto éra sa práve skončila.

Americká kardiologická akadémia (American College of Cardiology – ACC) totiž v novom vedeckom stanovisku výrazne posunula chronický zápal do centra pozornosti. Označuje ho za dôležitý a nezávislý prediktor infarktu a mozgovej príhody.

U ľudí s už rozvinutým kardiovaskulárnym ochorením pritom môže byť zápalový marker hsCRP prinajmenšom rovnako silným prediktorom ďalších príhod a úmrtí ako LDL cholesterol.

Ide o zásadnú zmenu pohľadu na prevenciu. ACC odporúča merať hsCRP popri tradičných testoch cholesterolu v primárnej aj sekundárnej prevencii. Jednoduchý krvný test tak odhaľuje ďalšiu vrstvu rizika, ktorá doteraz zostávala nepovšimnutá.

A nejde o okrajový problém. Približne 52 % dospelých Američanov má hsCRP najmenej 2 mg/l, teda hodnotu spojenú so zvýšeným zápalovým rizikom.

Zápal sa dostáva do centra pozornosti

Test hsCRP nie je novinkou. Mení sa však jeho význam.

ACC ho dnes odporúča sledovať spolu s cholesterolom ako marker chronického systémového zápalu nízkeho stupňa. Ako uvádza vo svojom stanovisku: „Zápal zohráva ústrednú úlohu v patogenéze aterosklerózy a kardiovaskulárnych ochorení.“

C-reaktívny proteín vzniká prevažne v pečeni a jeho hladina stúpa pri aktivácii zápalových procesov. Pri hodnotení kardiovaskulárneho rizika sa tradične za nízku považuje hodnota hsCRP pod 1 mg/l, za strednú 1 až 3 mg/l a za vysokú nad 3 mg/l. Hodnota od 2 mg/l sa zároveň často používa ako hranica zvýšeného reziduálneho zápalového rizika.

Výskum ukazuje, že hsCRP dokáže predpovedať budúce riziko ischemickej choroby srdca a spresniť odhad kardiovaskulárneho rizika.

Prečo je taký dôležitý?

Pretože zápal sprevádza aterosklerózu prakticky od začiatku do konca. Podieľa sa na poruche funkcie cievnej výstelky, reakcii imunitného systému na častice zachytené v stene tepny, raste plaku aj na jeho destabilizácii a prasknutí, ktoré môže vyústiť do infarktu alebo mozgovej príhody.

Zjednodušene: cholesterol je súčasťou materiálu, z ktorého aterosklerotický plak vzniká, no zápal výrazne ovplyvňuje, čo sa s ním ďalej deje.

Aj preto ACC upozorňuje, že u pacientov s už rozvinutým aterosklerotickým kardiovaskulárnym ochorením je zvýšený hsCRP prinajmenšom rovnako silným prediktorom budúcich príhod a úmrtí ako LDL cholesterol.

Riziko, ktoré dokážete ovplyvniť

Najdôležitejšia správa znie: zápalové riziko nie je nemenné.

„hsCRP je modifikovateľný a často ho možno znížiť prostredníctvom behaviorálnych a životných intervencií,“ uvádza vedecké stanovisko ACC.

Základné stratégie sú známe: stredomorská strava, pravidelný pohyb, nefajčenie a udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti. Nejde len o všeobecné rady – všetky tieto faktory ovplyvňujú aj zápalové procesy v organizme.

Metaanalýzy naznačujú, že stredomorský spôsob stravovania dokáže merateľne znižovať hsCRP. ACC upozorňuje aj na prínos stravy typu DASH (strava navrhnutá pre zníženie krvného tlaku) a jedálnička bohatého na vlákninu.

Zaujímavé výsledky priniesli aj štúdie rastlinných jedálničkov kombinujúcich viskóznu vlákninu, rastlinné steroly, orechy a rastlinné bielkoviny. V jednej menšej štúdii sa ich vplyv na niektoré rizikové ukazovatele dostal na úroveň porovnateľnú so statínovou liečbou.

S nižšími zápalovými markermi sa spájajú aj bobuľové ovocie, olivový olej, orechy či semená.

Význam má aj telesná hmotnosť. Systematické prehľady ukazujú, že so znižovaním hmotnosti klesá aj CRP. Podobne pôsobí pravidelná aeróbna aktivita.

Zápal teda nie je len ďalšie číslo v laboratórnom výsledku. Do značnej miery odráža aj to, čo sa v organizme deje každý deň.

Prevencia srdcových chorôb sa tým zásadne mení

Ide o prepísanie zaužívaného spôsobu uvažovania o kardiovaskulárnej prevencii.

Diskusia sa už nemôže točiť iba okolo LDL cholesterolu. Do obrazu vstupuje aj zápal, počet aterogénnych častíc meraný napríklad prostredníctvom apolipoproteínu B a geneticky výrazne podmienený lipoproteín(a).

Každý z týchto ukazovateľov zachytáva inú časť rizika. Človek tak môže mať relatívne priaznivý cholesterol, no stále niesť zvýšené zápalové riziko – alebo naopak.

Práve preto dáva kombinácia viacerých ukazovateľov širší obraz než samotný klasický lipidový profil. ACC preto odporúča zaradiť hsCRP do hodnotenia kardiovaskulárneho rizika a o jeho vyšetrení sa možno poradiť s lekárom.

Veľkým odhalením posledných rokov je, že o tom, či aterosklerotický plak zostane relatívne stabilný alebo sa z neho stane časovaná bomba, nerozhoduje len množstvo cholesterolu. Významnú úlohu zohráva aj obranný systém vlastného tela a zápalová reakcia, ktorú vytvára.

Desaťročia trvajúce zameranie na cholesterol bolo neúplné. Skutočná prevencia dnes znamená pozerať sa hlbšie: nielen na cholesterol, ale aj na zápal, metabolické zdravie, pohyb, telesnú hmotnosť a ďalšie faktory, ktoré rozhodujú o tom, čo sa v našich cievach skutočne deje.

A práve tu sa skrýva najdôležitejšia správa celého posunu: vnútorný zápal nie je iba niečo, čo si necháte zmerať, ale rizikový faktor, ktorý dokážete svojimi každodennými rozhodnutiami výrazne ovplyvniť.

Prírodný spôsob ochrany srdca a ciev

Téme zanesených ciev, cholesterolu a prevencie infarktov a mŕtvic sa podrobne venujeme v našej elektronickej knihe. Viac informácií o nej nájdete TU (o českej verzii knihy TU).

V knihe sa dozviete riziká liekov proti cholesterolu (statínov), čo robiť, ak vám ich lekár nechce dovoliť vysadiť, pravdu o nízkotučnej strave, príznaky upchatých ciev, príčiny ich upchávania a spôsoby na vyčistenie ciev, kroky na predchádzanie infarktom a mŕtviciam a množstvo ďalších užitočných informácií.

Zdroj: badatel.net