Z historie. Ako ľud naložil s darebáckymi lekármi počas epidémie moru v roku 1530

Keď v roku 1530 zasiahol Ženevu bubonický mor, bolo už všetko pripravené. Pre chorých morom dokonca otvorili celú nemocnicu. S lekármi, zdravotníkmi a sestrami.

Obchodníci prispievali, aj magistrát každý mesiac rozdával dotácie. Pacienti neustále dávali peniaze, a ak niekto z nich zomrel sám, všetok majetok pripadol nemocnici.

Potom ale prišla katastrofa. Nákaza odznela. A dotácie s udržiavacími poplatkami pritom záviseli od počtu pacientov.

Pre personál ženevského špitálu v roku 1530 neexistovala otázka, čo je správne a čo nie. Ak mor prináša jedlo na stôl, tak je mor dobrý. No a potom to lekári začali robiť veľmi dobre.

Spočiatku len trávili pacientov, aby zvýšili štatistiku úmrtnosti, ale rýchlo si uvedomili, že štatistika by sa nemala týkať len úmrtnosti, ale aj úmrtnosti na mor.

Začali teda z tiel mŕtvych vyrezávať vredy, sušiť ich, rozomlieť v mažiari a dávať to ostatným pacientom ako liek. Potom začali sypať prášok na veci, vreckovky a podväzky.

Nákaza však stále nejako ustupovala. Sušené bubliny zrejme nefungovali dobre.

Lekári preto vyšli pred nemocnicu a začali v noci roznášať prášok bubonického moru na kľučky dverí. Vyberali si hlavne tie domy, kde potom mohli zarobiť.

Ako napísal jeden z očitých svedkov týchto udalostí:

„Nejakú dobu to zostávalo skryté, ale diabol má väčší záujem na tom, aby hriechov pribúdalo, než aby ich skrýval.“

Jeden z lekárov sa skrátka stal tak drzým a lenivým, že sa rozhodol nepotulovať v noci po meste, ale jednoducho hodil cez deň do davu zväzok prášku.

Zápach stúpal k nebu a jedna z tých báb, ktorá sa zhodou šťastných náhod nedávno vrátila z nemocnice, zistila, čo je to za zápach.

Zamestnanec nemocnice bol zviazaný a zverený do dobrých rúk príslušných remeselníkov. Snažili sa z neho dostať čo najviac informácií.

Každopádne, poprava trvala niekoľko dní.

Dômyselní „Hippokrati“ boli priviazaní ku kolom na vozoch a vození po meste. Na každej križovatke z nich kati rozžeravenými kliešťami odtrhávali kusy mäsa.

Potom boli privedení na námestie, sťatí a rozštvrtení a ich kusy boli rozvezené do všetkých ženevských štvrtí na výstrahu.

Jedinú výnimku predstavoval syn riaditeľa nemocnice, ktorý sa na procese nezúčastnil, ale vyzradil, že vie, ako sa lektvary vyrábajú a ako pripraviť prášok bez obáv z kontaminácie.

Nakoniec bol tiež sťatý, „aby zabránili šíreniu zla“.

Autor: François Bonivard, Kronika Ženevy, druhý diel, strany 395 až 402

Zdroj: Badatel.net