Zaujalo nás: Ako klíčenie semienok odomyká a mnohonásobne zvyšuje živiny podporujúce dlhovekosť

(Dr. Hyman) Mnohí ľudia sa pýtajú, či existuje jedna konkrétna potravina, ktorá dokáže významne podporiť zdravé starnutie a dlhovekosť. Odpoveď nie je jednoduchá.

Zdravie sa totiž buduje dlhodobo a ovplyvňuje ho celý rad faktorov, vrátane stravy, pohybovej aktivity, kvality spánku, zvládania stresu a individuálnych biologických predispozícií.

Napriek tomu existujú niektoré potraviny, ktoré vynikajú svojím obsahom prospešných látok. Medzi ne patria aj semená. A jedným z najúčinnejších spôsobov, ako zvýšiť ich výživovú hodnotu, je nechať ich naklíčiť.

Čo sa deje počas klíčenia semien

Semeno možno prirovnať k uzamknutému trezoru. Ukrýva v sebe množstvo biologicky aktívnych látok vrátane flavonoidov, fenolových kyselín, antioxidantov, aminokyselín a ďalších rastlinných zlúčenín.

V pokojovom stave však mnohé z týchto látok nie sú plne dostupné alebo sa nachádzajú v nižších koncentráciách.

Keď semeno začne klíčiť, prechádza výraznou biochemickou premenou. Aktivujú sa enzýmy, spúšťajú sa metabolické procesy a rastlina začína vytvárať nové zlúčeniny potrebné pre svoj rast a prežitie.

Výsledkom je podstatná zmena nutričného profilu semena. Výskumy ukazujú, že klíčenie môže:

► zvýšiť obsah voľných aminokyselín

► podporiť antioxidačnú aktivitu

► znížiť množstvo niektorých antinutričných látok (blokujúcich vstrebávanie živín

► zlepšiť stráviteľnosť

► zvýšiť biologickú dostupnosť viacerých živín

Klíčenie sa v mnohých ázijských krajinách používa už stáročia. V západných krajinách sa jeho popularita začala výraznejšie rozširovať približne od 80. rokov minulého storočia.

Himalájska tatárska pohánka ako výnimočný príklad

Jedným z najzaujímavejších príkladov účinkov klíčenia je himalájska tatárska pohánka (Fagopyrum tataricum).

Napriek svojmu názvu nejde o obilninu, ale o pseudoobilninu pestovanú tisíce rokov v horských oblastiach Ázie. Tradične bola cenená pre svoje výživové vlastnosti a využívala sa ako súčasť miestnej stravy.

V porovnaní s bežnou pohánkou obsahuje výrazne viac rutínu, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie flavonoidy tejto rastliny. Niektoré analýzy ukazujú, že jeho obsah môže byť 10 až 400-násobne vyšší než v klasickej pohánke.

Vedci skúmali, ako klíčenie ovplyvňuje množstvo fytonutrientov v tejto rastline. Na meranie využili chromatografické a hmotnostno-spektrometrické metódy, ktoré umožňujú veľmi presne identifikovať a kvantifikovať jednotlivé zlúčeniny.

Výsledky boli výrazné. Múka z naklíčenej himalájskej tatárskej pohánky obsahovala takmer 3-násobne viac fytonutrientov ako múka z nenaklíčenej a viac ako 15-násobne viac než z bežnej pohánky.

Vedci identifikovali 77 rôznych bioaktívnych zlúčenín. Celková koncentrácia dosiahla 1 911 mg fytonutrientov na 100 gramov semien. Patrili medzi ne flavonoly, antokyany, fenolové kyseliny, stilbény a ďalšie rastlinné látky.

Podľa autorov môže byť obsah niektorých fytonutrientov v naklíčenej tatárskej pohánke dokonca niekoľkonásobne vyšší než v čerstvých čučoriedkach, hoci výsledok závisí od spôsobu porovnávania a konkrétnych analyzovaných zlúčenín.

Významný nárast rutínu a kvercetínu

Jednou z najvýraznejších zmien počas klíčenia bol prudký nárast obsahu rutínu.

V múke z nenaklíčenych zŕn sa nachádzalo približne 76 mg rutínu na 100 gramov. Po naklíčení sa jeho množstvo zvýšilo na viac než 502 mg na 100 gramov.

Významne vzrástol aj obsah kvercetínu, flavonoidu príbuzného rutínu.

Rutín a kvercetín patria medzi najlepšie preskúmané rastlinné polyfenoly. Predklinické aj klinické štúdie naznačujú, že môžu podporovať:

► metabolizmus glukózy

► inzulínovú signalizáciu

► metabolické reakcie po jedle

► ochranu pred oxidačným stresom

► bunkovú komunikáciu

Tieto poznatky neznamenajú, že samotná potravina dokáže nahradiť lekársku starostlivosť. Naznačujú však, že určité rastlinné látky môžu ovplyvňovať biologické systémy súvisiace s metabolickým zdravím.

Antokyany sa takmer strojnásobili

Ďalšou významnou zmenou bol rast obsahu antokyanov.

V múke z naklíčených zŕn bol ich celkový obsah takmer trojnásobný v porovnaní s pôvodnými semenami a približne 78-krát vyšší než v bežnej pohánke.

Najvýznamnejšou zlúčeninou bol cyanidín-3-O-rutinozid, ktorého koncentrácia sa po naklíčení takmer strojnásobila.

Antokyany sú prírodné pigmenty nachádzajúce sa v čučoriedkach, černiciach, červenej kapuste, fialových druhoch zeleniny a ďalších farebných rastlinách.

Výskum ich spája s podporou antioxidačnej ochrany organizmu, zdravia ciev, imunitných procesov a zdravia mozgu a nervového systému.

Zvýšenie D-chiro-inozitolu

Počas klíčenia sa zvyšuje aj obsah D-chiro-inozitolu (DCI), čo je prirodzene sa vyskytujúca zlúčenina zapojená do inzulínových signalizačných dráh.

Výskumy naznačujú, že proces klíčenia zvyšuje jeho koncentráciu až 9-násobne. Dochádza pritom aj k premene časti viazaných foriem na formy, ktoré môžu byť pre organizmus ľahšie dostupné.

D-chiro-inozitol je predmetom intenzívneho výskumu pre svoj možný význam pri regulácii metabolických procesov a hospodárenia organizmu s glukózou.

Pokles antinutričných látok

Klíčenie neprináša len zvýšenie prospešných zlúčenín. Súčasne sa znižuje aj množstvo niektorých látok, ktoré môžu obmedzovať využitie živín.

Výskumníci zaznamenali postupný pokles koncentrácie určitých alkaloidov od semena cez múku až po múku z naklíčených semien. Niektoré z týchto zlúčenín pôsobia ako antinutričné faktory a znižujú schopnosť organizmu využívať živiny z potravy.

Práve táto kombinácia – nárast prospešných látok a pokles niektorých menej žiaducich zlúčenín – patrí medzi hlavné dôvody, prečo je klíčenie z výživového hľadiska zaujímavé.

Potrava ako zdroj biologických signálov

Tradičný pohľad na výživu sa sústreďuje najmä na kalórie, bielkoviny, sacharidy, tuky, vitamíny a minerály.

Moderný výskum však naznačuje, že jedlo môže poskytovať aj biologické signály ovplyvňujúce fungovanie buniek.

Niektoré rastlinné zlúčeniny zasahujú do procesov spojených so zápalom, imunitou, energetickým metabolizmom, detoxikáciou a bunkovou obnovou.

Tatárska pohánka je v tomto smere zaujímavá najmä vďaka vysokému obsahu polyfenolov, ktoré sa nachádzajú aj v bobuľovom ovocí, kakau, zelenom čaji či farebnej zelenine.

Pilotná štúdia skúmala biologické starnutie

V pilotnej klinickej štúdii publikovanej v časopise Frontiers in Nutrition konzumovalo 50 zdravých dospelých počas 90 dní doplnok bohatý na polyfenoly vytvorený podľa fytonutričného profilu tatárskej pohánky.

Vedci skúmali ukazovatele biologického starnutia pomocou takzvaných epigenetických hodín. Tieto nástroje využívajú analýzu chemických zmien DNA označovaných ako metylácia DNA.

Po skončení štúdie zaznamenali najvýraznejšie zlepšenia u účastníkov, ktorí na začiatku vykazovali známky rýchlejšieho biologického starnutia.

Výskumníci zároveň identifikovali zmeny na 887 miestach DNA. Mnohé z nich súviseli s imunitnými funkciami, bunkovým starnutím a ďalšími procesmi spojenými so zdravým starnutím.

Autori však upozorňujú, že išlo o malú pilotnú štúdiu, ktorá sama osebe zatiaľ definitívne potvrdzuje účinky na proces starnutia.

Prebieha rozsiahlejšia klinická štúdia

Na získanie presnejších údajov prebieha rozsiahla randomizovaná, dvojito zaslepená a placebom kontrolovaná štúdia s približne 850 účastníkmi.

Výskum sa zameriava na vplyv prášku z naklíčenej himalájskej tatárskej pohánky na:

► kognitívne schopnosti

► únavu

► imunitné funkcie

► ukazovatele epigenetického starnutia

Výsledky tejto štúdie by mali poskytnúť podrobnejšie informácie o účinkoch tejto potraviny vo väčšej a rozmanitejšej populácii.

Prečo je dôležité celé naklíčené semeno

Mnohé výživové štúdie skúmajú izolované látky. V prírode však jednotlivé zlúčeniny fungujú spoločne.

V naklíčenej tatárskej pohánke sa súčasne nachádzajú rutín, kvercetín, luteolín, antokyany, D-chiro-inozitol, fenolové kyseliny a ďalšie bioaktívne látky. Ich spoločné pôsobenie môže ovplyvňovať viacero biologických procesov naraz.

Práve preto je klíčenie zaujímavé. Nezvyšuje len jednu konkrétnu látku, ale mení celý profil živín a fytonutrientov, pričom zároveň znižuje obsah niektorých antinutričných zlúčenín a zlepšuje stráviteľnosť potraviny.

Praktický záver

Hlavným praktickým poznatkom je, že naklíčené potraviny ponúkajú výživové prínosy oproti svojim nenaklíčeným formám.

Tento princíp sa netýka iba tatárskej pohánky. Podobný efekt možno pozorovať aj pri ďalších potravinách, ako sú šošovica, cícer, mungo fazuľa, brokolicové klíčky alebo slnečnicové semená.

Klíčenie aktivuje prirodzený biologický potenciál semien, zvyšuje dostupnosť niektorých živín a mení ich zloženie spôsobom, ktorý môže byť z výživového hľadiska prínosný.

Výskum v oblasti himalájskej tatárskej pohánky naznačuje, že tento tradičný postup výrazne zvyšuje obsah viacerých biologicky aktívnych látok a predstavuje zaujímavú oblasť ďalšieho vedeckého skúmania.

Zdroj: badatel.net