Zaujalo nás: Čo sa deje s mozgom človeka, ktorý sa príliš ponosuje

Všetci poznáme tie typy ľudí, ktoré si vždy nájdu niečo, na čo sa ponosovať. Možno ste dokonca jednými z nich! Aký má vlastne ponosovanie vplyv na mozog a čo s tým vieme urobiť?

Nový výskum presne ukazuje, ako každodenné ponosovanie sa vplýva na náš mozog a keďže mozog je úžasný a pružný orgán, vieme tieto účinky dokonca zvrátiť.

Prvým krokom je začať si problém uvedomovať.

Čo vám ráno po prebudení napadne ako prvé? Obávate sa už vtedy dňa, ktorý je pred vami? Je pod mrakom, a tak máte hneď, ako vstanete z postele, mrzutú náladu?

Nuž, ak je to tak, potom vedzte, že nie je neskoro vykonať zmenu. Z ponosovania sa môže stať zvyk a čím viac to robíme, tým viac v tom pokračujeme.

Ak sa rozhodneme konať, s trochou úsilia sa môžeme tohto zvyku zbaviť a začať svet vidieť v neutrálnejšom svetle

Neuroplasticita

Vďaka vývoju zobrazovacích metód mozgu a neurovedy v posledných niekoľkých desaťročiach dokážeme teraz jasne vidieť, že mozog je skutočne schopný zmeniť svoje obvody. Na nás však je vykonať nevyhnutné úpravy, aby sa tak mohlo stať.

Neuroplasticita znamená schopnosť mozgu meniť sa a vytvárať nové nervové dráhy a synapsy, čo nám umožňuje rušiť staré návyky, vytvárať nové, učiť sa novým zručnostiam, rásť, meniť sa a v podstate sa vyvíjať.

Vďaka neuroplasticite máme schopnosť:

► zvyšovať svoju inteligenciu

► učiť sa novým, život meniacim zručnostiam

► zotaviť sa z istých typov poškodenia mozgu

► zvyšovať svoju emocionálnu inteligenciu

► odučiť sa škodlivým presvedčeniam, zvykom a modelom správania

„Neuróny, ktoré spolu zapaľujú, vytvárajú spoločné obvody.“

Dôležité je vedieť, že minca má dve strany a že svoj mozog môžeme preprogramovať k horšiemu, keď si zvolíme zvyky a modely správania, ktoré sú nežiaduce pre naše dobré zdravie. Napríklad ponosovanie sa.

Podľa Alexa Korba, Phd., autora knihy Vzostupná špirála: využitie neurovedy na zvrátenie kurzu depresie, jedna malá zmena raz za čas:

„Pri depresii nie je s mozgom v zásade nič nesprávne. Ide len o to, že konkrétne vyladenie nervových obvodov vytvára sklon k modelu depresie.

Súvisí to so spôsobom, akým sa mozog vyrovnáva so stresom, plánovaním, návykmi, rozhodovaním a desiatkami iných vecí – s dynamickou interakciou všetkých tých obvodov.

A keď sa začne vytvárať nejaký model, spôsobuje to v mozgu desiatky drobných zmien, vytvárajúcich zostupnú špirálu.“

Ako ponosovanie vplýva na mozog?

Keď sa chytíme do zvyku neustále sa ponosovať, či vo forme myšlienok v našej hlave alebo nahlas pri komkoľvek a všetkých, s kým prídeme do styku, bude to priamo pozmeňovať naše myšlienkové procesy.

Zmenené myšlienky potom vedú k zmeneným presvedčeniam, ktoré nevyhnutne povedú k zmenám v správaní.

V skutočnosti má náš mozog niečo, čo sa nazýva sklon k negativite, čo znamená, že mozog sa prostredníctvom nášho vnímania zvykne zameriavať viac na to, čo je negatívne, než na to, čo prebieha správne, alebo na pozitívne udalosti v našom živote.

Tieto negatívne myšlienky môžu časom skutočne prehlušiť svetlejšie skúsenosti, takže ani nie ste schopní vidieť dobré veci, dejúce sa vo vašom živote.

Celkom pekne sumarizuje sklon k negativite neurovedec dr. Rick Hanson:

„Negatívne stimuly vytvárajú viac nervovej činnosti, než tie rovnako intenzívne pozitívne. Tiež sú ľahšie a rýchlejšie vnímané.“

A tak, keď si sústavne umožňujeme sťažovať sa, tak toto správanie posilňujeme, ako bolo zmienené vyššie.

Prvým krokom k tomu, aby sme to zmenili, je tento problém si uvedomiť. Už toto vám umožní uvidieť problém a zrejme sa nad svojimi negatívnymi myšlienkami zamyslieť.

Ako môžeme zmeniť náš mozog?

Účelom tohto článku nie je hovoriť, že máme vždy „myslieť pozitívne“, čo je bežné nepochopenie v štýle New Age, ale že by sme mali robiť nevyhnutné predbežné aktívne kroky pre vyhnutie sa účinkom neustáleho negatívneho zmýšľania.

Jednoduchou a účinnou technikou je nosiť po celý čas náramok ponôs, čo je taktika, ktorú som sa pred rokmi naučil pri sledovaní jedného dielu Oprahinej šou.

Nosíte skrátka náramok, hocijaký, ktorý sa ľahko dáva dolu a zakaždým, keď sa pristihnete pri tom, že sa na niečo sťažujete, či už v duchu alebo nahlas pred niekým, preložíte si ho na druhé zápästie, aby ste si uvedomili, čo sa deje.

Aby ste boli k sebe zodpovední, povedzte o svojej výzve rodine, priateľom a spolupracovníkom, nech vás pre prípad, že si svoje ponosovanie neuvedomíte sami, môžu napomenúť aj oni.

Cieľom je zistiť, ako dlho dokážete vydržať bez preloženia náramku na druhú ruku. No táto technika je účinná aj na to, aby vám ukázala, ako veľmi sa vlastne sťažujete.

Meditácia a cvičenia všímavosti

Barbara Fedricksonová, bádateľka v oblasti pozitívnej psychológie so svojimi kolegami z University of North Carolina dokázali, že ľudia, ktorí denne meditujú, majú pozitívnejšie, či povznášajúcejšie emócie než tí, ktorí tak nerobia.

Po tri mesiace trvajúcom experimente Fredricksonovej tím zistil, že „ľudia, ktorí každodenne meditujú, prejavovali sústavne zvýšenú všímavosť, nachádzali zmysel život, spoločenskú podporu a mali znížené príznaky ochorenia.“

Ak sa s meditáciou len zoznamujete, k dispozícii je množstvo výskumu, ktorý vám pomôže začať.

Už 15 až 20 minút denne môže stačiť k zmene vášho mozgu a celého vášho života k lepšiemu!

Zdroj: badatel.net