Zúriaca vojna, erózia medzinárodného poriadku a obchodné vojny. Novoročné prejavy tento rok neboli optimistické.
Európania mali za sebou niekoľko ťažkých rokov v roku 2026 to nebude lepšie. Rusko pokračuje v ostreľovaní Ukrajiny, dochádza k novým sabotážam podmorských káblov a Washington sa čoraz viac vzďaľuje od svojich dlhoročných spojencov v EÚ.
Keďže blok je pod tlakom na viacerých frontoch, nemecký kancelár Friedrich Merz nazval súčasnú situáciu „epochálnou zmenou“, naznačujúc, že budúce učebnice dejepisu budú rok 2025 považovať za začiatok novej kapitoly v európskych záležitostiach.
Od Paríža po Varšavu sa lídri bloku vo svojich novoročných prejavoch tvárili odvážne a snažili sa nájsť rovnováhu medzi úprimnosťou o rozsahu výziev, ktorým Európa čelí, a zároveň demonštrovať silu prostredníctvom jednoty.
„Zúri strašná vojna,“ varoval Merz vo svojom prvom prejave na konci roka. „Agresia Ruska bola a je súčasťou plánu zameraného proti celej Európe. Nemecko tiež čelí každodenným sabotážam, špionáži a kybernetickým útokom.“
Francúzsky prezident Emmanuel Macron hovoril o temnejšom duchu doby, ktorý charakterizuje „návrat impérií, erózia medzinárodného poriadku, svet obchodných vojen… a rastúca nestabilita“.
„Mier má svoju cenu, ale vojna je vždy drahšia,“ povedal poľský prezident Karol Nawrocki a vyzval svojich spojencov z NATO a Európy, aby zostali pevne stáť na svojich pozíciách v ekonomickom aj vojenskom zmysle.
Symbolický optimizmus však nedokázal zakryť temné mraky, ktoré sa zbiehajú na horizonte Európy. Uviaznutí medzi Washingtonom a Kremľom, zatiaľ čo Peking otvorene postupuje na Taiwane, sa lídri EÚ pripravujú na ďalší ťažký rok. „Naše partnerstvo s USA, ktoré bolo dlho spoľahlivým garantom našej bezpečnosti, sa mení,“ pripustil Merz.
Aby sa nenechal premôcť defétizmom v tento tradične slávnostný večer, nemecký líder zdôraznil: „Nie sme vydaní na milosť veľmocí.“
Ako dlho však môže trvať toto spojenectvo? Macron, ktorého politická kariéra sa chýli ku koncu, vyzval svojich spoluobčanov, aby „zostali verní tomu, čo si ceníme – ľudskosti, mieru a slobode“.
Francúzsky prezident zase prisľúbil ostražitosť voči zahraničnému zasahovaniu v predvolebnom období. Nahradiť ho môžu strany, ktoré si myslia, že NATO ani EÚ by nemali existovať.
Rozdelenie medzi severom a juhom
Španielsky premiér Pedro Sánchez sa medzitým zdržal veľkolepých vyhlásení o vojenských bojoch bloku a namiesto toho sa sústredil na obhajobu svojich doterajších výsledkov uprostred narastajúcich obvinení z korupcie voči jeho najbližšiemu okoliu.
„Táto vláda mesiac po mesiaci zlepšuje váš život. Španielsko rastie ako nikdy predtým,“ povedal Sánchez. Odmietol výzvy opozičných lídrov, a dokonca aj členov svojej vlastnej ľavicovej koalície, na predčasné voľby. Zdôraznil, že v roku 2026 bude vláda „naďalej neúnavne pracovať“.
V Taliansku 84-ročný prezident Sergio Mattarella, ktorému bránia v odchode do dôchodku, vyzval svojich spoluobčanov, aby si vážili krajinu, ktorá bola založená pred iba 80 rokmi.
Vzhľadom na to, že za posledných 15 rokov opustilo krajinu viac ako 440-tisíc ľudí vo veku 18 až 34 rokov, vyzval mladých ľudí, aby „sa cítili zodpovední, rovnako ako generácia, ktorá pred osemdesiatimi rokmi vybudovala moderné Taliansko“.
Nemci varujú, že schopnosť Európy brániť sa je v konečnom dôsledku spätá so silou jej ekonomiky, pričom spájajú byrokratické prekážky, nižšie dane a lacnú energiu so silou zbrojných síl bloku.
„Sila našej krajiny takisto do veľkej miery závisí od nášho hospodárskeho výkonu,“ povedal Merz. „Preto im uľahčujeme bremeno v oblasti daní, cien energie a byrokracie.“ (5.1.2026)
