Stretnutie slovenskej delegácie s Donaldom Trumpom prichádza po tom, ako si USA v národnej bezpečnostnej stratégii určili za cieľ posilňovať „zdravé národy“ EÚ. Podľa odborníkov Biely dom hľadá v takýchto štátoch spojencov v kultúrnej vojne a pri oslabovaní nadnárodných inštitúcií, ktoré považuje za dysfunkčné. K nim patrí aj EÚ.
„EÚ je inštitúcia v hlbokej kríze,“ zhodli sa v sobotu večer dvaja západní lídri. Jedným z nich bol americký prezident Donald Trump, ktorý krátko predtým oznámil uvalenie ciel na štáty Únie, ktoré najviac odporujú jeho plánu zmocniť sa Grónska. Tým druhým lídrom bol jeden z predstaviteľov samotnej EÚ – Robert Fico.
Do USA dorazil s vládnou delegáciou podpísať medzivládnu dohodu o civilnom jadrovom programe. O priebehu následných rokovaní s Trumpom máme informácie len z pohľadu slovenského premiéra.
Diskusiu v prezidentovom sídle v Mar-a-Lago prezentoval ako veľkú poctu a prejav rešpektu. Podľa jeho slov sa venovali viacerým medzinárodným témam, a obzvlášť ruskej vojne. „Americkí predstavitelia sa zaujímali o naše postoje, pretože vedeli, že nie sme bruselskí papagáji a na vojnu na Ukrajine dlhodobo vyjadrujeme vlastné suverénne názory,“ napísal na Facebooku.
Stretnutie slovenskej delegácie s americkou. 17.1.2026 [TASR/Úrad vlády SR]
Podľa Fica sa zároveň nevyhli ani (podľa kontextu negatívnemu) hodnoteniu EÚ, jej konkurencieschopnosti, energetickej a migračnej politiky. Premiér sa nezmienil, že by odsúdil či už americký útok na Venezuelu, alebo agresívnu rétoriku voči Grónsku. Na domácej pôde pritom jeho vláda odsúdila obe udalosti.
Cesta slovenskej delegácie do USA v geopoliticky citlivom čase, rétorika, ktorú počas nej zvolila a prehĺbenie spolupráce, môže nepriamo poukazovať na cieľ USA deklarovaný ešte v decembri.
Podľa ich novej národnej bezpečnostnej stratégie bude prioritou Trumpovej vlády posilňovať takzvané „zdravé národy“ strednej, východnej a južnej EÚ. Diať sa tak má cez obchodné väzby, predaj zbraní a spoluprácu na politickej, kultúrnej a vzdelávacej úrovni.
Význam a aktuálnosť tejto stratégie sa ukazuje už od začiatku roka 2026. Po tom, čo v nej USA jasne stanovili cieľ zamerať sa na západnú pologuľu, uniesli diktátora Nicholása Madura, de facto prevzali vplyv nad Venezuelou a začali sa vyhrážať aj ďalším krajinám tohto priestoru – od Latinskej Ameriky až po spomínané Grónsko.
Ktoré európske národy sú „podľa Trumpovho gusta“?
Neverejná verzia stratégie, ktorú zverejnil portál Defense One, tvrdila, že ide o Maďarsko, Taliansko, Poľsko a Rakúsko. Američania pravosť tohto dokumentu odmietli. Podľa odborníkov na USA, ktorých oslovil portál EURACTIV Slovensko, zdravé národy spĺňajú ideály Trumpových republikánov.
Podľa vysokopostaveného zdroja zo slovenskej diplomacie, ktorý si želal ostať v anonymite, má ísť v princípe o krajiny a režimy, s ktorými USA vidia súzvuk v otázkach spravovania spoločnosti a v pre nich dôležitých témach. „Tými sú suverenita národov, nelegálna migrácia, obchodné vzťahy či ,woke agenda‘,“ hovorí.
Podobného názoru bol aj Jan Hornát, vedúci Katedry severoamerických štúdií na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej. V nedávnom rozhovore vysvetlil, že podľa Trumpa a jeho okolia sú zdravé štáty tie, v ktorých nevidia vplyv, podľa nich, „zhubného liberalizmu“.
Zároveň je tu prepojenie s rétorikou „uzdravovania“, ktorá je súčasťou domácej americkej politickej debaty. Z pohľadu Trumpovej vlády sa totiž súčasná Amerika „uzdravuje“ zo všetkých problematických a „škodlivých politík“, ktoré zavádzali jej liberálno-demokratickí predchodcovia.
„Podľa Trumpa sú všetky tieto myšlienky nezdravé, zhubné a vedú k oslabovaniu Ameriky. Tie európske štáty, v ktorých dnes vládnu alebo môžu v budúcnosti vládnuť tradičnejšie a konzervatívnejšie politické sily, vníma ako krajiny, ktoré sú ochotné prejsť týmto ozdravným procesom,“ vraví Hornát.
Spojenci v kultúrnej vojne
Z tohto pohľadu si amerikanista myslí, že súčasné Slovensko je „skôr na strane zdravších“ európskych krajín. Medzi „pre Trumpa chorejšie štáty“ patria potom západoeurópske krajiny riadiace sa princípmi, ktoré podporovali predošlé americké vlády.
„Z americkej perspektívy,“ vysvetľuje Hornát, ,,je minimálne kultúrno-spoločenský prístup Ficovej vlády skôr na správnej strane kultúrneho konfliktu. V tomto ohľade je to veľmi podobné tomu, o čo sa Trump snaží na domácej scéne.“
Práve termín „kultúrny konflikt“ je kľúčový. Trumpov kabinet v bezpečnostnej stratégii opísal Európu ako subjekt, ktorý čelí „civilizačnému rozkladu“. Podľa analytika Dalibora Roháča z American Enterprise Institute (AEI) stratégia ukázala, že USA sú ochotné viesť kultúrnu vojnu proti EÚ a európskym demokraciám. „Nuž na ňu hľadajú spojencov. Z hľadiska širších amerických záujmov je to, samozrejme, šialenstvo,“ uviedol pre EURACTIV Slovensko.
V USA je kultúrna vojna silným fenoménom. Stoja v nej proti sebe liberálno-globalistický tábor na jednej strane a (národno-)konzervatívny na druhej. Hornát si myslí, že je Trumpovou túžbou prepojiť tento konflikt s európskymi reáliami. Posilnené konzervatívne sily v Európe by tak mohli silnejšie čeliť názorovo opozičnému táboru, ktorý prevláda v Bruseli.
Voľbu tejto taktiky sme mohli sledovať od republikánov za posledné roky viackrát. Príkladom je otvorená podpora krajne pravicového Národného frontu vo Francúzsku, AfD v Nemecku, ale aj Fideszu v Maďarsku.
„Vance nenávidí Európanov“
Podľa odborníkov bezpečnostná stratégia opäť pripomenula Trumpov odpor k nadnárodným organizáciám, či už je to OSN alebo EÚ. Tie vníma ako niečo, čo podrýva suverenitu národných štátov. Niektorí predstavitelia – napríklad viceprezident J.D. Vance – svoju antipatiu k Európanom ani neskrývajú. „Vance nás nenávidí,“ citoval portál Politico európskeho diplomata počas rokovaní o Grónsku.
Trumpovým preferovaným partnerom je podľa diplomatického zdroja EURACTIV Slovensko „nekomplikovaný národný štát so silným lídrom“. „Bohužiaľ, inštitúcie EÚ nevygenerovali a nepredstavili Trumpovi, okrem sektorových výnimiek, silného lídra a partnera s jasnými, rýchlymi kompetenciami vykonať to, čo sa okamžite dohodne za stolom,“ uviedol diplomat.
V Trumpovom svete podľa neho zároveň neexistuje hodnotové, ale len transakčné spojenectvo. „Trump a jeho okolie zaujíma EÚ iba vo chvíľach rokovaní o obchode a sprístupňovaní trhu s viac ako 500 miliónmi spotrebiteľov pre americké firmy.“
Zaujíma Trumpa euroskeptická „V3?“
Je teda možné, že bude Trump čoraz viac obchádzať EÚ a uprednostňovať bilaterálne či regionálne spojenectvá? Podľa Dalibora Roháča k tomu už dochádza, napríklad cez koalíciu ochotných, a nastávať to bude zrejme ešte vo väčšej miere. „Nemusí ísť však nutne o výsledok amerického vplyvu, ale toho, že EÚ nie je ideálnym fórom na robenie bezpečnostných rozhodnutí v reálnom čase“.
Experti sú skeptickí, či by to potenciálne mohlo viesť až k vzniku nejakého bloku v strednej a východnej Európe podporovaného Trumpom.
„USA nepotrebujú blok národov, ale jednoznačných, silných lídrov, ktorých môže použiť na oslabenie inštitúcií, ktoré považuje za dysfunkčné. Alebo naopak, na podporu tých bodov svojej agendy, ktoré považuje za prioritné,“ hovorí diplomat. „Ak sa však nájde skupina geograficky blízkych krajín s podobným nazeraním na konkrétnu vec, nebude sa brániť skupinovým riešeniam.“
V regióne strednej Európy sa po českých voľbách zmenila dynamika. Prevládla v nej „euroskeptická Vyšehradská trojka“, ktorá chváli mnohé Trumpove politiky. Podľa Roháča nejaký blok združujúci Fica, Orbána a Babiša vzniknúť môže, no či bude jednoznačne „proamerický“ je už iná vec.
„Samotný Orbán bol aj pre Trumpov Washington veľmi nespoľahlivým spojencom. Pre východoeurópske krajiny s pudom sebazáchovy je navyše spojenectvo s proruskými silami – či už v Budapešti, tak aj vo Washingtone – nestráviteľné,“ hovorí analytik.
V tejto súvislosti sa podľa neho oplatí sledovať aj reakcie konzervatívnej poľskej strany Právo a spravodlivosť (PIS). „Akokoľvek môžu zdieľať americký kultúrny konzervativizmus, prežitie Poľska tvárou v tvár ruskej agresii ich odrádza od nadšenejšej reakcie,“ uzatvára odborník. (21.1.2026)
