Irena Jenčová | EURACTIV.sk
Čínsky mäsový koncern WH Group prevzal veľkého nemeckého výrobcu klobás Wolf Essgenuss. Ilustruje to nielen krízu nemeckého mäsospracujúceho priemyslu, ale presadzovanie čínskeho kapitálu v európskom potravinárstve, ktoré EÚ na rozdiel od čipov či batérií nepovažuje za strategicky citlivé.
Brusel otvorene hovorí o znižovaní rizika vo vzťahoch s Čínou, zavádza clá na čínske elektromobily a sprísňuje pravidlá pre priemyselné investície. V potravinárstve však zostávajú európske pravidlá otvorené, lebo európski producenti sú zároveň silne závislí od exportu na čínsky trh.
Nemecký minister poľnohospodárstva Alois Rainer podľa portálu Euractiv neplánuje pred Čínou zatvárať dvere. Nemecko musí podľa neho „rozširovať trhy“ v tretích krajinách v súlade s novou stratégiou exportu poľnohospodárskych produktov, ktorú vláda predstavila v decembri. „Na jar budem veľa cestovať – v marci do Južnej Afriky a potom do Číny,“ povedal novinárom v Berlíne pred otvorením veľtrhu.
Prevzatie tradičného nemeckého výrobcu klobás Wolf Essgenuss čínskym WH Group zapadá do širšieho vzorca čínskych investícií do európskeho potravinárstva. Tie sa zintenzívnili po pandémii COVID-19 a po ruskej invázii na Ukrajinu. Na rozdiel od Európskej únie je však pre Čínu potravinárstvo strategickým sektorom.
Domáca spotreba mäsa je tu vysoká a citlivá na cenové výkyvy, africký mor ošípaných v minulosti ukázal zraniteľnosť dodávok. Zahraničné akvizície poskytujú čínskym potravinárskym firmám prístup k technológiám, značkám a stabilným dodávateľským reťazcom.
Nemci jedia menej mäsa
Tento týždeň sa v Berlíne začína 100. ročník medzinárodného veľtrhu poľnohospodárstva a potravinárstva International Green Week. Nálada v ikonickom nemeckom „klobásovom“ priemysle je však ďaleko od oslavnej.
Klobásy sú totiž v Nemecku viac než len jedlo, ale aj kultúrnym symbolom regionálnej identity, od bavorskej Bratwurst po berlínsku Currywurst. Ich úpadok preto presahuje ekonomiku a dotýka sa pocitu „typicky nemeckého“.
Akvizícia, ktorú uskutočnila Morliny Foods Holding, európska dcéra čínskeho mäsospracujúceho koncernu WH Group prichádza v čase, keď sa sektor výroby a spracovania mäsa v Nemecku dostáva pod čoraz väčší tlak. Spotreba mäsa tu klesá, náklady rastú a tradiční výrobcovia zápasia s nedostatkom pracovnej sily.
Podľa oficiálnych údajov sa spotreba bravčového mäsa na obyvateľa v Nemecku medzi rokmi 2018 a 2023 znížila zo 34,1 na 27,5 kilogramu ročne. Výsledkom je v posledných dvoch rokoch vlna reštrukturalizácií, bankrotov a predajov nemeckých mäsospracujúcich firiem.
V tomto kontexte sa zahraničný kapitál, vrátane čínskeho, javí skôr ako riešenie než problém. Prevzatá firma Wolf Essgenuss zamestnáva približne 1 800 ľudí a jej záchrana zapadá do nemeckej snahy udržať pracovné miesta v regiónoch, kde alternatívy rýchlo ubúdajú. Transakcia bola dokončená po schválení Európskou komisiou v decembri 2025.
Prečo je potravinárstvo „iné“
Európska únia v posledných rokoch aktívne blokuje alebo podrobne preveruje čínske investície v takzvaných „kritických“ sektoroch, ako sú polovodiče, batérie, telekomunikácie či energetika. Robí tak prostredníctvom nástrojov, akými sú mechanizmy preverovania zahraničných investícií (FDI screening) alebo Nariadenie o zahraničných subvenciách (Foreign Subsidies Regulation).
Potravinárske firmy do tejto kategórie spravidla nespadajú, pokiaľ nejde o strategické zásobovanie alebo krízové rezervy. Európska únia považuje potravinárstvo naďalej primárne za obchodný sektor jednotného trhu, nie za oblasť bezpečnosti alebo hospodárskej odolnosti. To vysvetľuje, prečo akvizície v mäsospracujúcom priemysle prebiehajú bez zásadnej politickej diskusie.
Napriek tomu však vznikajú dlhodobejšie riziká, ktoré sa v súčasných politikách EÚ zatiaľ explicitne neriešia.
Potravinová suverenita a závislosť
Potraviny majú strategický význam, čo sa opakovane potvrdilo v krízových situáciách, či už počas pandémie COVID-19, vojny na Ukrajine či pri výskyte afrického moru ošípaných. Vtedy sa ukazuje, nejde len o cenu, ale o schopnosť štátu a regiónu zabezpečiť stabilné dodávky potravín, od výroby cez spracovanie až po distribúciu.
V prípade čínskeho kapitálu nejde o dovoz lacného mäsa z Číny do EÚ. Ide o vlastníctvo európskych tovární, značiek a spracovateľských kapacít, ktoré vyrábajú priamo pre európsky trh a fungujú podľa európskych noriem. Ak však európski producenti ekonomicky slabnú, zahraničný kapitál, vrátane čínskeho, získava priamu kontrolu nad časťou potravinového reťazca v EÚ.
Tradičné regionálne značky sa postupne menia na aktíva globálneho kapitálu. Výroba síce zostáva v Nemecku, prebieha podľa európskych pravidiel a podlieha domácemu dohľadu, no strategické rozhodnutia o investíciách, inováciách či zatváraní prevádzok sa presúvajú mimo krajiny. V prípade WH Group do Hong Kongu, kde má skupina svoje sídlo.
Strata diverzity
Nemecko nie je výnimka. Podobné prevzatia vidno v Poľsku, kde WH Group pôsobí už roky, Španielsku či Taliansku. EÚ chráni potravinový trh reguláciou kvality a zemepisných označení, ale nie obmedzovaním vlastníctva. Tento trend je globálny – WH Group expanduje aj v USA, Brazílii či Ázii. Príbeh nemeckých klobás je teda symbolom väčšej zmeny – ekonomická slabosť tradičných európskych odvetví otvára dvere zahraničnému kapitálu v oblastiach, ktoré boli doteraz mimo geopolitického radaru.
Trh sa konsoliduje – ubúdajú stredne veľké a rodinné firmy, zatiaľ čo rastie vplyv niekoľkých globálnych hráčov. Takáto koncentrácia zvyšuje zraniteľnosť dodávateľských reťazcov, ak dôjde k šoku, či už ide o chorobu zvierat, logistický výpadok alebo politickú krízu, dopady sa môžu rýchlo rozšíriť naprieč kontinentom. (25.1.2026)