Zaujalo nás. Nielen antibiotiká: 1 zo 4 bežných liekov tlmí črevnú mikroflóru a uvoľňuje cestu super rezistentným baktériám

(Willow Tohi, Natural News) Keď sa povie látka, ktorá poškodzuje črevné baktérie, väčšina ľudí si predstaví antibiotikum.

Nová rozsiahla analýza však ukazuje, že do črevného mikrobiómu zasahujú aj mnohé látky, od ktorých by sme to vôbec nečakali. Patria medzi ne bežné lieky na predpis, umelé sladidlá, pesticídy aj priemyselné chemikálie.

Prehľad publikovaný v septembri 2026 v časopise Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology zhŕňa dôkazy, podľa ktorých majú viaceré z týchto látok priamu antibakteriálnu aktivitu proti baktériám žijúcim v ľudskom čreve.

Autori Jacobo de la Cuesta-Zuluaga, Kiran R. Patil a Lisa Maier upozorňujú, že tieto účinky zostávali pri vývoji liekov aj hodnotení chemických látok dlho na okraji záujmu.

Podľa nich preto už nestačí deliť látky jednoducho na antibiotiká a všetko ostatné. Aj molekula vyvinutá na úplne iný účel totiž dokáže zasiahnuť baktérie, ktoré s nami žijú.

Každý štvrtý testovaný liek zasiahol črevné baktérie

Jeden z najsilnejších dôkazov priniesla veľká laboratórna štúdia z roku 2018.

Vedci v nej skúmali 1 197 predávaných liečiv proti desiatkam druhov črevných baktérií. Medzi nimi bolo 835 liekov, ktorých cieľom neboli mikróby, ale ľudské bunky.

Výsledok prekvapil: 203 z nich, teda približne 24 %, potlačilo rast aspoň jedného testovaného bakteriálneho kmeňa.

Neznamená to, že každý štvrtý liek automaticky zničí črevnú mikroflóru človeka. Ukazuje to však, že antibakteriálne účinky zďaleka nie sú výsadou antibiotík.

Neskorší výskum odhalil podobné pôsobenie aj pri niektorých priemyselných chemikáliách. Patria medzi ne napríklad PFAS, známe ako „večné chemikálie“ pre svoju mimoriadnu odolnosť voči rozkladu.

Niektoré črevné baktérie ich dokonca aktívne hromadia vo svojich bunkách.

Problém je aj v tom, ktoré baktérie prežijú

Klasické antibiotiká často účinkujú už v nízkych koncentráciách a zasahujú širšie spektrum baktérií.

Neantibiotické látky spravidla pôsobia pri vyšších koncentráciách a ich účinok býva užšie zameraný. To však neznamená, že sú pre črevný ekosystém neškodné.

Autori upozorňujú na znepokojujúci vzorec: niektoré z týchto látok zasahujú prospešné črevné baktérie výraznejšie než enterobaktérie – skupinu, do ktorej patria aj viaceré choroboplodné druhy.

Keď citlivé baktérie ubudnú, v črevnom ekosystéme vznikne voľný priestor. Ten následne získajú odolnejšie mikróby vrátane druhov spájaných s ochoreniami.

Ako bežné látky zasahujú baktérie

Vedci už pri niektorých látkach poznajú aj konkrétne mechanizmy.

Umelé sladidlo sacharín napríklad narúša bakteriálny bunkový obal a zasahuje proces kopírovania DNA.

Niektoré nesteroidné protizápalové lieky, teda bežné lieky proti bolesti a zápalu ako ibuprofén či diklofenak tiež ovplyvňujú rozmnožovanie bakteriálnej DNA.

Liek na Parkinsonovu chorobu entakapon zasa viaže železo. Baktérie ho potrebujú na rast, takže jeho nedostatok mení podmienky v čreve.

Antidiabetikum akarbóza zasahuje enzýmy, pomocou ktorých baktérie spracúvajú cukry, a tým dokáže spomaliť ich rast.

Pri väčšine neantibiotických látok však presne nevieme, na čo v bakteriálnej bunke útočia. Autori to označujú za jednu z najväčších medzier súčasného výskumu.

Rezistencia nevzniká iba pri antibiotikách

Ešte vážnejšou otázkou je antibiotická rezistencia.

Laboratórne a zvieracie štúdie naznačujú, že niektoré antidepresíva, antipsychotiká, antiepileptiká či umelé sladidlá podporujú procesy, ktoré baktériám uľahčujú získavanie rezistencie.

Jedným z nich je horizontálny prenos génov. Jednoducho povedané, baktérie si medzi sebou dokážu odovzdávať gény, ktoré im pomáhajú prežiť pôsobenie antibiotík.

Niektoré látky zároveň podporujú konjugáciu plazmidov – prenos malých úsekov DNA medzi baktériami – alebo selektujú baktérie vybavené účinnejšími efluxnými pumpami. Tie fungujú ako mikroskopické „čerpadlá“, ktoré vytláčajú škodlivé látky z bunky skôr, než ju stihnú zabiť.

Podľa autorov tak antibiotická rezistencia nevzniká iba pri užívaní antibiotík.

Keďže veľké skupiny ľudí sú mnohým z týchto látok vystavené dlhodobo, výskumníci varujú pred ďalším, neustálym selekčným tlakom. Ten zvýhodňuje baktérie, ktoré sa dokážu prispôsobiť a prežiť.

Rezistencia vzniknutá na jednom mieste pritom nezostáva izolovaná. Baktérie aj ich gény sa šíria medzi ľuďmi, zvieratami a prostredím.

Bezpečnosť lieku sa nekončí pri ľudských bunkách

Autori preto žiadajú, aby sa pri vývoji liekov a posudzovaní chemických látok systematicky sledoval aj ich vplyv na črevný mikrobióm. Práve tento vplyv pri hodnotení liekov stále zostáva v tieni ich účinkov na ľudský organizmus.

Človek pritom nie je tvorený iba ľudskými bunkami. V črevách žijú bilióny mikroorganizmov, ktoré sa podieľajú na trávení, metabolizme aj fungovaní imunitného systému.

Výskumníci zároveň upozorňujú na polyfarmáciu – súčasné užívanie viacerých liekov. Každý z nich zasahuje organizmus vlastným spôsobom a ich kombinovaný vplyv na črevný ekosystém zostáva vo veľkej miere nepreskúmaný.

Podľa autorov je preto chybou predpokladať, že liek bez označenia „antibiotikum“ je voči črevným baktériám automaticky neutrálny.

Črevné baktérie už nemožno pri hodnotení liekov ignorovať

Jedno je pritom čoraz jasnejšie: antimikrobiálna aktivita nie je výsadou antibiotík.

Ľudské a bakteriálne bunky používajú množstvo podobných biochemických procesov. Molekula vytvorená tak, aby zasiahla jeden proces v ľudskom tele, preto niekedy trafí podobný mechanizmus aj v baktérii.

Podľa autorov už tieto účinky nemožno odbiť ako vedľajšiu zaujímavosť.

Treba zistiť, ktoré lieky a chemické látky menia črevný mikrobióm, ktoré baktérie zasahujú, pri akých koncentráciách a u ktorých ľudí predstavujú najväčší problém.

To však neznamená svojvoľné vysádzanie predpísaných liekov. Pri hodnotení ich prínosov a rizík ale už nemožno sledovať iba účinok na človeka a ignorovať bilióny baktérií, ktoré s ním žijú.

Antibiotiká teda zďaleka nie sú jediným zásahom do nášho vnútorného ekosystému. A čím viac o mikrobióme vieme, tým ťažšie sa dá tento fakt prehliadať.

Zdroj: badatel.net