Zaujalo nás. Nielen zlá strava, ale aj niektoré látky vo vzduchu vám môžu spôsobiť kôrnatenie a upchávanie ciev

(Lance D. Johnson, Natural News) Jemné prachové častice označované ako PM2,5 a oxid dusičitý (NO₂) sú všadeprítomnými vedľajšími produktmi našej modernej spoločnosti so spaľovacími motormi – pochádzajú z výfukov, elektrární a priemyselných procesov.

Poznámka: Škodlivý oxid dusičitý (NO₂) si nemýľte s prospešným oxidom dusnatým (NO).

Prachové častice PM2,5 sú také extrémne malé, asi tridsaťkrát tenšie ako ľudský vlas, že s ľahkosťou obchádzajú naše dýchacie obranné systémy. Nedráždia len pľúca, ale sa aj vydávajú na cestu telom, vstupujú do krvného obehu a cestujú do vzdialených orgánov.

Oxid dusičitý, štipľavý plyn, je podobne zákerný. Keď sa tieto látky dostanú do krvného obehu, pôsobia ako urýchľovače procesu, ktorému cievni biológovia už dlho rozumejú – aterosklerózy, teda kôrnatenia a zužovania tepien.

Nepredstavujte si svoje koronárne tepny ako jednoduché potrubia, ale ako živé, dynamické kanály vystlané jemnými bunkami. Chronické vystavenie znečisteniu je ako vystavovanie tejto citlivej výstelky neustálemu abrazívnemu pôsobeniu brúsneho papiera.

Telo v snahe opraviť poškodenie spúšťa zápalovú reakciu. Tento zápal je živnou pôdou pre plak – lepkavú zmes tuku, cholesterolu, vápnika a ďalších látok. V priebehu rokov sa to, čo sa začína ako mierne podráždenie, stane veľkou kalcifikovanou blokádou cievy.

Nedávna štúdia pod vedením Dr. Felipeho Castilla Aravena a hlavnej autorky Dr. Kate Hannemanovej to presne kvantifikovala.

Pri každom nepatrnom zvýšení dlhodobej expozície časticiam PM2,5 pozorovali 11% nárast koronárneho vápnika, o 13% vyššiu pravdepodobnosť vzniku plaku a o 23% vyššiu pravdepodobnosť upchatia tepny.

Tepny sa pod znečisteným nebom doslova rýchlejšie menia na kameň.

Starnutie ciev v dôsledku vplyvov prostredia

Tento fenomén „environmentálneho starnutia“ našich ciev nie je vo vedeckom bádaní úplne nový, ale rozsah a jasnosť týchto dôkazov sú teraz nadmieru presvedčivé.

Historické víťazstvá v oblasti verejného zdravia, ako napríklad dramatické zníženie fajčenia alebo odstránenie olova z benzínu, boli založené na rozpoznaní pomaly pôsobiaceho toxínu v celej populácii.

Znečistenie ovzdušia si dnes vyžaduje podobnú zmenu paradigmy. Presúva riziko srdcových ochorení z čisto osobnej sféry stravovania a cvičenia do spoločného environmentálneho priestoru.

Vzduch je spoločným statkom a jeho degradácia sa stáva kolektívnou kardiovaskulárnou záťažou.

Zistenie, že tepny žien môžu reagovať na znečisťujúce látky výraznejším zúžením, je obzvlášť významné. Hoci tu pravdepodobne zohrávajú úlohu aj biologické rozdiely v zložení plaku a hormonálne faktory, pridáva to na naliehavosti.

Srdcové choroby sú často mylne vnímané ako prevažne mužský problém, no napriek tomu zostávajú hlavným zabijakom rovnako i žien. Ak je ženský kardiovaskulárny systém špeciálne zraniteľný voči tomuto environmentálnemu poškodeniu, predstavuje to masívny a prehliadaný problém verejného zdravia.

Naznačuje to, že bezpečnostné normy, často postavené na priemeroch celej populácie, budú musieť zohľadňovať rôzne biologické zraniteľnosti.

Umiestnenie rastlín na čistenie vzduchu do interiérov pomáha srdcu a cievam

Tvárou v tvár takému rozsiahlemu problému so znečisteným vzduchom sa jednotlivci môžu cítiť bezmocní, nakoľko sami nedokážeme vyčistiť oblohu.

V tomto boji však existuje hlboký a osobný front – interiérový vzduch, o ktorý sa staráme a ktorý vieme ovplyvniť.

Naše moderné odpojenie sa od prírody nie je len filozofické; ale aj fyziologické. Vymenili sme priepustné obytné priestory plné rastlín za uzavreté prostredia, ktoré často koncentrujú prchavé organické zlúčeniny z farieb, nábytku a čistiacich prostriedkov, čím doslova vytvárajú toxickú chemickú polievku.

Náš sedavý životný štýl zameraný na vnútorné priestory uprednostňuje stres a umelé prostredie pred regeneračnou, rytmickou prítomnosťou prírodného sveta. Toto odpojenie od prírody prerušilo životne dôležité spojenie – vzťah s rastlinami, ktoré v tichosti čistia vzduch, ktorý dýchame.

Znovuzavedenie prírody do našich domovov je hmatateľným aktom obrany. Je to krok k obnoveniu starodávnej aliancie.

Niektoré rastliny fungujú ako elegantné, živé vzduchové filtre. Ich listy absorbujú znečisťujúce látky a ich koreňové systémy a pôdne mikróby pomáhajú rozkladať toxické zlúčeniny. Ich pestovanie nie je len dekoratívne; je to terapeutická prax v ochrane životného prostredia na osobnej úrovni.

Tu je zopár odporúčaní na umiestnenie rastlín:

1. Predstavte si mierumilovnú ľaliu s jej pôvabnými bielymi plachtami, ktorá potichu vysáva acetón a benzén zo vzduchu.

2. Odolná rastlina s názvom svokrine jazyky je šampiónom v produkcii kyslíka v noci a taktiež pohlcuje formaldehyd, napríklad uvoľňujúci sa z nábytku.

3. Rozľahlý filodendron so srdcovitými listami, mohutný zelenec chocholatý s kaskádovitými výhonkami či žiarivá areková palma – všetky tieto rastliny prispievajú k čistejšiemu a okysličenejšiemu mikroprostrediu.

4. Anglický brečtan, bostonská papraď, aloe vera, kaučukovník, dracéna, aglaonéma, bambusová palma, figovník a chryzantéma sú viac než len zeleň; sú tichými partnermi v budovaní kardiovaskulárnej odolnosti, pretože pomáhajú čistiť znečisťujúce látky z ovzdušia a chránia kardiovaskulárny systém.

Mnohé bežné izbové rastliny prispievajú k čistejšiemu vnútornému vzduchu odstraňovaním prchavých organických zlúčenín, ako sú benzén, toluén, xylén a formaldehyd.

Jedna štúdia zdokumentovala tento úžasný fytoremediačný účinok, ktorá zahŕňala niekoľko rastlín na čistenie vzduchu, vrátane nasledujúcich:

► svokriné jazyky

► zelenec

► lopatkovec

► nefrolepka bostonská

► kaučukovník

► palma areka

► dracéna

► brečtan popínavý

► fikus benjamín

► lopatkovec

► záhradná chryzantéma

► chryzantéma rezaná / florálna

► datľovník trpasličí

► kentia / palma raja

► dracéna marginata (madagaskarská dracéna)

► epipremnum zlaté / diablov brečtan

► azalka

► syngónium / šípolist

► brečtanovec (cissus)

► fatsia japonská

► ardisia

► difenbachia

► agáve (druhy z okruhu Agave potatorum)

► šťastný bambus (dracéna sanderova)

► begónia bodkovaná

► koralovník / koralovka

► medovka lekárska

► echinopsis / morský ježko kaktus

► krušpán štetinatý / myšíchod

► laurowec / kalina pobrežná

► japonská ľalia

Ako vyčistiť upchaté cievy

Téme prírodného spôsobu čistenia zanesených ciev a vysokého cholesterolu sa podrobne venujeme aj v našej elektronickej knihe. Viac informácií o nej nájtede TU (o českej verzii e-knihy TU).

V knihe sa dozviete viac o príznakoch upchatých ciev, rizikách liekov proti cholesterolu (statínov), čo robiť, ak vám lekár nechce dovoliť tieto lieky vysadiť, pravdu o nízkotučnej strave, skutočné príčiny upchávania ciev, ako cievy vyčistiť, ak už sú zanesené a množstvo ďalších užitočných informácií.

Záver

Makro problém mestského smogu a mikro riešenie v podobe rastliny v kvetináči sú prepojené. Predstavujú dva body na tom istom spektre ľudskej ekológie.

Pestovaním rastlín v našich domovoch robíme viac než len čistíme vzduch; znovu zavádzame prvok starostlivosti, každodenný rituál, ktorý nás opäť spája s biologickými cyklami a pôsobí proti strnulému stresu moderného života.

Vytvárame malú svätyňu, kde je vzduch doslova živší.

Zdroj: badatel.net