Zaujalo nás. Nový výskum naznačuje, že výber druhu chleba môže predurčiť budúcnosť zdravia vášho mozgu

(Ava Grace, Natural News) Nová rozsiahla štúdia odhalila, že druh sacharidov, ktoré konzumujeme, môže byť pre zdravie mozgu rovnako dôležitý ako ich množstvo.

Výskum vedený vedcami zo španielskej Univerzity Rovira i Virgili, publikovaný v odbornom časopise International Journal of Epidemiology, poskytuje presvedčivé dôkazy o tom, že strava bohatá na vysokokvalitné, pomaly stráviteľné sacharidy je spojená s výrazne nižším rizikom rozvoja demencie, vrátane Alzheimerovej choroby.

Táto práca presúva pozornosť z obyčajného počítania kalórií na jemné chemické zloženie potravín a ponúka praktickú stravovaciu stratégiu pre milióny ľudí, ktorí sa snažia chrániť svoju kognitívnu budúcnosť.

Po celé generácie bola diskusia o verejnom zdraví týkajúca sa stravy a demencie roztrieštená a často protichodná. Rady sa menili od fóbie voči tukom k pochybnostiam o sacharidoch, čo spotrebiteľov udržiavalo v hmle neistoty.

Medzitým rozsah krízy demencie neustále narastal. Vzhľadom na to, že na celom svete dnes žije s demenciou viac ako 55 miliónov ľudí (a do roku 2050 sa toto ćíslo strojnásobí) a farmakologické liečby sú málo účinné, naliehavosť spoľahlivej prevencie nebola nikdy väčšia.

Tento nový výskum prelamuje šum a poukazuje na ľahko ovplyvniteľný rizikový faktor, ktorý je každému bežne dostupný – glykemický index našich jedál.

Viac ako kalórie: Vysvetlenie glykemického indexu

Jadrom štúdie je glykemický index (GI), čo je ukazovateľ, ktorý klasifikuje potraviny obsahujúce sacharidy podľa toho, ako rýchlo zvyšujú hladinu cukru v krvi.

Potraviny ako biely chlieb, zemiaky a sladké cereálie majú vysoký GI, čo spôsobuje rýchly nárast krvného cukru. Naproti tomu väčšina ovocia, strukovín a celozrnných obilnín má nízky GI, čo zabezpečuje pomalé a stabilné uvoľňovanie energie.

Toto metabolické tempo má hlboké dôsledky pre mozog, orgán, ktorý je jedinečne citlivý na nerovnováhu cukru v krvi.

Nízkoglykemická diéta sa zameriava na konzumáciu potravín, ktoré spôsobujú pomalší a menší nárast hladiny cukru v krvi. Uprednostňuje sacharidy, ktoré sa trávia a vstrebávajú postupnejšie, čo pomáha riadiť energiu a chuť do jedla.

Aby výskumný tím odhalil súvislosť medzi kvalitou sacharidov a demenciou, analyzoval údaje o stravovaní z rozsiahleho súboru viac ako 200 000 dospelých v Británii, z ktorých nikto na začiatku štúdie nemal demenciu.

Vypočítali glykemický index a glykemickú záťaž (mieru, ktorá zohľadňuje aj veľkosť porcie) stravy každého účastníka. Potom sledovali a čakali v priemere viac ako 13 rokov.

Dlhodobé údaje priniesli jasný vzorec. V kohorte sa u 2 362 ľudí vyvinula demencia, pričom pokročilé štatistické modelovanie odhalilo priamy príčinný vzťah: so zvyšujúcim sa glykemickým indexom stravy sa zvyšovalo aj riziko demencie.

Konkrétne, strava s nízkym až stredným glykemickým indexom bola spojená so 16% znížením rizika vzniku Alzheimerovej choroby. Naopak, strava s vyšším glykemickým indexom bola spojená so 14% zvýšením rizika. Celkový rozdiel je teda 30%.

Biologické zdôvodnenie je významné a odráža rastúcu teóriu v neurovede.

Mozog je orgán, ktorý si vyžaduje glukózu, ale vyžaduje si jej stabilný prísun. Prudký nárast hladiny cukru v krvi a inzulínu vyvolaný potravinami s vysokým glykemickým indexom môže podporovať zápal a inzulínovú rezistenciu v mozgu.

Niektorí výskumníci teraz označujú Alzheimerovu chorobu ako „diabetes (cukrovka) 3. typu“ a poukazujú na uvedenú túto metabolickú dysfunkciu.

Strava s trvale vysokým obsahom rafinovaných sacharidov môže postupne zhoršovať energetický metabolizmus mozgu, poškodzovať bunky a pripravovať cestu ku kognitívnemu úpadku.

Zmena paradigmy v prevencii

Spomínaný výskum predstavuje významný zlom. Po desaťročia sa na demenciu pozeralo cez optiku genetiky a nevyhnutného starnutia. Hoci vek je hlavným rizikovým faktorom, táto štúdia potvrdzuje, že vplyv životného štýlu je rovnako významný.

Ďalej naznačuje, že stratégie verejného zdravia na prevenciu demencie sa musia vyvíjať tak, aby sa explicitne zaoberali kvalitou sacharidov v strave, obsahovali konkrétne a prakticke usmernenia, nielen všeobecné rady o „zdravom stravovaní“.

Táto správa prichádza v kritickom bode. Triumfy verejného zdravia 20. storočia ako dostupnosť výživy, hygiena a antibiotiká zaručili ľudstvu dlhší život. Teraz je výzvou 21. storočia zabezpečiť, aby sa roky staroby preživali s jasnou mysľou a bez kognitívneho úpadku.

Zdravotnícky establišment iba pomaly prijíma výživu ako ústredný pilier neurologického zdravia. Namiesto toho často uprednostňuje farmaceutické intervencie, ktoré pri demencii ponúkajú len miernu a dočasnú úľavu od symptómov.

Dôsledky sú ďalekosiahle. Zdravie mozgu nie je určené len receptom od lekára, ale dá sa pestovať aj na záhone s potravinami a pri jedálenskom stole.

Zhrnutie

Výber čistých ovsených vločiek namiesto sladkých cereálií, šošovice namiesto bielej ryže a celého ovocia namiesto džúsu sú rozhodnutia, ktoré môžu kumulatívne budovať vašu kognitívnu odolnosť.

V informačnej dobe preplnenej módnymi diétami a pseudovedeckými tvrdeniami pôsobí táto recenzovaná rozsiahla štúdia ako maják jasnosti.

Zdôrazňuje, že veda o výžive sa netýka jednotlivých „zázračných“ potravín, ale konzistentných, na dôkazoch založených stravovacích návykov. A kvalita našich sacharidov je v tejto rovnici kľúčovou premennou.

Boj proti demencii nie je šprint, ale maratón, ktorý začína desaťročia predtým, ako sa objavia prvé príznaky.

Tento výskum poskytuje kľúčový poznatok, že jedným z najsilnejších nástrojov na ochranu našej kolektívnej kognitívnej budúcnosti môže byť jednoduchá voľba: uprednostniť pomaly horiace palivá, ktoré udržiavajú našu myseľ „zapálenú“ nie na chvíľku, ale stabilne a dlhodobo.

Zdroj: badatel.net