Irena Jenčová | EURACTIV.sk
Modely ENTSOG ukazujú citlivosť systému na dva faktory: globálnu dostupnosť LNG, ktorú EÚ priamo nekontroluje, a krátkodobé špičky spotreby počas extrémne chladných dní. [TASR/František Iván]
Stresové testy plynárenského združenia ENTSOG ukazujú, že kombinácia chladnej zimy, slabých dodávok LNG a regionálnych úzkych miest môže rýchlo zmeniť pocit dostatku plynu na krízový režim. Ukrajinské zásobníky by v takom prípade mohli slúžiť ako poistka, no po nedávnych útokoch zostávajú mimo hry.
Európska únia vstupuje do roku 2026 s formálne diverzifikovanými dodávkami zemného plynu a vysokou úrovňou naplnenosti zásobníkov a výrazne priaznivejším cenovým prostredím než v krízových rokoch po ruskej invázii na Ukrajinu.
Rast globálnej produkcie skvapalneného zemného plynu (LNG), najmä z USA a Blízkeho východu, v kombinácii s dlhodobo klesajúcim dopytom v Európe vytvára dojem, že plynová kríza je zažehnaná.
Ceny sú stabilné
Podobne to vidí aj trh. Hoci boli zásobníky plynu v EÚ k 17. decembru naplnené iba na 68,2 percenta, čo je o 8,9 percentuálneho bodu menej než v rovnakom období minulého roka, účastníci trhu zatiaľ túto skutočnosť berú s nadhľadom.
To znamená, že relatívne nižšia naplnenosť zásobníkov, ktorá v posledných dvoch zimách tlačila ceny plynu hore, teraz nefunguje ako dôležitý faktor. Ceny plynu sa naopak pohybujú blízko nedávnych miním. Referenčná cena TTF pre dodávky v nasledujúcom mesiaci bola 18. decembra stanovená na 27,61 eura/MWh, čo je približne o 12,5 percenta menej než pred mesiacom.
Hoci to vyzerá, že Európa má plynu dosť, združenie prevádzkovateľov plynových prenosových sústav ENTSOG varuje, že to stále nie je dostatočná poistka proti extrémnym scenárom. Ak by nastala kombinácia veľmi chladnej zimy, obmedzenej dostupnosti skvapalneného zemného plynu (LNG) a regionálnych úzkych miest v infraštruktúre môže sa súčasná „komfortná situácia“ veľmi rýchlo preklopiť do krízového režimu.
Ponuka nie je všetko
Každoročný výhľad na ďalší rok Winter Supply Outlook je oficiálny stresový test európskeho plynárenského systému vypracovaný na základe záväzných európskych pravidiel. Cieľom dokumentu je preveriť, ako by systém fungoval v prípade nepriaznivých a kombinovaných šokov.
V aktuálnom výhľade na budúcu zimu 2025/2026 pracuje ENTSOG s viacerými scenármi vývoja zimy, dopytu a dostupnosti plynu. Najkritickejší z nich, takzvaný scenár studenej zimy (Cold Winter scenario), kombinuje výrazne chladnejšie počasie než dlhodobý priemer so slabšou dostupnosťou LNG na globálnom trhu. V takomto prípade by zásoby plynu v EÚ mohli do konca zimy klesnúť približne na 11 percent kapacity, teda na úroveň strategických rezerv. To je výrazne pod hranicu, ktorú európske inštitúcie považujú za komfortnú pre stabilnú prevádzku systému.
ENTSOG zároveň upozorňuje, že kolapsu by sa v takomto prípade dalo zabrániť len za cenu dodatočných zásahov. Buď by museli do Európy prísť výrazne vyššie objemy LNG, alebo by bolo nevyhnutné aktivovať riadené obmedzenie spotreby plynu.
Tento pohľad však nie je v európskej debate bez výhrad. Časť analytikov a environmentálnych think-tankov upozorňuje, že stresové scenáre ENTSOG vychádzajú z predpokladu vysokej a relatívne stálej spotreby plynu, ktorá nezohľadňuje plný potenciál úspor energie, zrýchľujúcej elektrifikácie a flexibility na strane dopytu. Inými slovami, modely testujú robustnosť existujúceho plynárenského systému, nie schopnosť Európy znížiť závislosť od plynu ako takého.
Upozorňujú, že podiel ruského plynu v európskom mixe dramaticky klesol, dovoz LNG výrazne narástol, zásobníky sú lepšie naplnené a významnými dodávateľmi sa stali okrem Spojených štátov aj Nórsko či Azerbajdžan.
Aj Európska komisia opakovane konštatuje, že Únia je na túto ak budúce zimy dobre pripravená. Problém však podľa plynárov spočíva v tom, že diverzifikácia dodávok nie je to isté ako poistka proti extrémom.
Modely ENTSOG ukazujú citlivosť systému na dva faktory: globálnu dostupnosť LNG, ktorú EÚ priamo nekontroluje, a krátkodobé špičky spotreby počas extrémne chladných dní. Tu sa však otvára priestor pre alternatívne politiky – od lepšieho riadenia dopytu, cez flexibilné tarify a akumuláciu energie až po zrýchlené nasadzovanie tepelných čerpadiel a modernizáciu sietí.
Podľa kritikov plynárenského prístupu ide o lacnejšie a dlhodobo udržateľnejšie „poistky“ než udržiavanie nadbytočných plynových kapacít.
Otázka bezpečnosti dodávok navyše nie je len o celkovom objeme plynu v európskych zásobníkoch, ale aj o schopnosti dostať plyn v správny čas na správne miesto. Plynári vo svojom výhľade upozorňujú na regionálne úzke miesta v infraštruktúre, najmä pri presune plynu zo západu na východ a juhovýchod Európy. V extrémnych dňoch tak môže vzniknúť situácia, keď plyn v EÚ ako celku ešte je, no konkrétne regióny sa k nemu nedostanú v dostatočnom objeme.
Európa je tak podľa plynárov dnes relatívne dobre pripravená na „normálnu“ zimu, no nie na kombináciu viacerých negatívnych šokov, ktoré by prišli naraz.
Ukrajina opäť v hre…
V odborných a politických debatách sa objavujú úvahy o strategickom využívaní ukrajinskej infraštruktúry, či už formou skladovania plynu pre potreby EÚ (Ukrajina ponúkla až 10 miliárd metrov kubických – m³), spätných tokov alebo krízových dohôd o tranzite.
Ukrajina disponuje jednými z najväčších podzemných zásobníkov plynu v Európe (celková kapacita približne 31 miliárd m³) a rozsiahlym tranzitným systémom, ktorý by mohol aspoň teoreticky slúžiť ako nástroj vyrovnávania sezónnych výkyvov.
Ak by Európska únia respektíve obchodníci a operátori viac využívali ukrajinskú infraštruktúru malo by to na Slovensko pozitívny vplyv. Tranzit ruského plynu cez Ukrajinu skončil 1. januára 2025. Slovensko už od začiatku vojny v roku 2022 stratilo stovky miliónov eur na tranzitných poplatkoch, no postupne nahrádzalo ruské dodávky zapojením sa do európskeho trhu s plynom.
Štátny dodávateľ SPP uzavrel viaceré kontrakty na skvapalnený zemný plyn, predovšetkým z globálneho LNG trhu vrátane Spojených štátov, s prístupom cez terminály v Poľsku, Nemecku, Chorvátsku a Holandsku. Kľúčovú úlohu zohralo aj nové prepojenie medzi Poľskom a Slovenskom, ktoré výrazne zvýšilo dovoznú flexibilitu a umožnilo pokryť podstatnú časť domácej spotreby z alternatívnych smerov. Zapojilo sa aj do pilotných dodávok plynu z Azerbajdžanu v rámci memoránd EÚ o rozšírení južného plynového koridoru.
Európska komisia ešte vo februári 2025 diskutovala so slovenskou vládou, ako zmierniť ekonomické straty z výpadku tranzitu a posilniť regionálnu flexibilitu bez návratu k ruskému plynu.
Podľa jej návrhu mala Ukrajina navýšiť importy plynu cez alternatívne trasy z Grécka a Turecka. Skladovala by až 10 miliárd m³ plynu vo svojich zásobníkoch, ktoré sú väčšinou na západe Ukrajiny, blízko hraníc. V zime by sa tento plyn čerpal späť cez slovenské potrubia (Eustream) do Maďarsko a potenciálne ďalej do Rakúska a iných krajín. To by zahŕňalo fyzické reverzné toky – plyn z EÚ by prúdil na Ukrajinu na skladovanie a potom sa reverznými tokmi cez prepojenia z Poľska, Maďarska a Slovenska dostal naspäť do Únie.
Ukrajinské zásobníky sú tiež lacnejšie a väčšie ako mnohé v EÚ, s nižšími tarifami. Pre Slovensko by to znamenalo rýchlejší prístup k extra objemom v extrémnych zimách alebo špičkách dopytu (napr. cez reverzné toky z Baumgartenu alebo Poľska).
...ale zatiaľ len teoreticky
Realita k januáru 2026 je však taká, že plán sa nerealizoval kvôli vojnovým rizikám, predovšetkým ruským útokom na infraštruktúru.
Zásobníky na západe Ukrajiny, blízko hraníc s Poľskom, Slovensko a Maďarskom boli až donedávna považované za relatívne bezpečné. Situáciu zmenil útok na najväčší ukrajinský zásobník – Bilche-Volytsko-Uherske s kapacitou 17 miliárd kubických metrov, čo predstavuje viac ako polovicu celkovej ukrajinskej skladovacej kapacity, ktorý vyradil z prevádzky útok rakety Oreshnik 9. januára tohto roka.
Tento útok ukázal, že ani zásobníky na západe Ukrajinu nie sú bezpečné a Rusko ich dokáže cielene zasiahnuť svojimi zbraňami. To znamená, že žiadna európska firma ani s garanciami od EÚ nebude ochotná skladovať miliardy m³ plynu tam, kde hrozí úplná strata alebo environmentálna katastrofa ako je únik plynu. Diskusia môže ožiť až po výraznom zlepšení bezpečnosti, teda uzavertí prímeria a bezpečnostných záruk, čo ale v roku 2026 to nevyzerá reálne. (13.1.2026)