Zaujalo nás. Prelom umelej inteligencie v čítaní mysle: Vedci dekódovali myšlienky bez použitia mozgových implantátov

(Kevin Hughes, Natural News) Výskumníci z Kalifornskej univerzity v Berkeley a japonských laboratórií NTT Communication Science Laboratories vyvinuli umelú inteligenciu (AI) schopnú preložiť mozgovú aktivitu do čitateľného textu – bez invazívnych implantátov, čo je ohromujúci skok smerom k premene sci-fi na realitu.

Technológia s názvom „titulkovanie myšlienok“ využíva funkčnú magnetickú rezonanciu a umelú inteligenciu na rekonštrukciu myšlienok s prekvapujúcou presnosťou, čo vyvoláva nádeje na nové medicínske objavy a zároveň znepokojenie nad bezprecedentným narušením súkromia.

Funkčná magnetická rezonanciá (fMRI) je výkonná neurozobrazovacia technika, ktorá umožňuje výskumníkom a lekárom mapovať mozgovú aktivitu detekciou súvisiacich zmien v prietoku krvi.

fMRI je cenným nástrojom na skúmanie mozgových funkcií a má množstvo aplikácií vo výskume a klinickom prostredí. Je však nevyhnutné pristupovať k údajom a výsledkom fMRI kriticky, pričom treba myslieť na ich obmedzenia a výzvy pri interpretácii výstupov.

Systém sa spolieha na modely hlbokého učenia, ktoré sú natrénované na interpretáciu neurónových vzorcov spojených s vizuálnym a sémantickým spracovaním.

V experimentoch účastníci sledovali tisíce krátkych videoklipov počas fMRI vyšetrení. Model umelej inteligencie analyzoval tieto skeny spolu s písomnými titulkami k videám a učil sa spájať mozgovú aktivitu s konkrétnymi významami.

Pri testovaní umelá inteligencia dekódovala mozgovú aktivitu do opisných viet.

Napríklad po tom, čo si účastník pozrel video niekoho, kto skáče z vodopádu, systém najprv uhádol „prameňový tok“ a potom spresnil svoj výstup na „človek skáče cez hlboký vodopád na horskom hrebeni“. Hoci to nebolo doslovne dokonalé, sémantická podobnosť bola pozoruhodná.

Tomoyasu Horikawa, vedúci výskumník v NTT Communication Science Laboratories, vysvetlil, že umelá inteligencia generuje text porovnávaním vzorcov mozgovej aktivity s naučenými sekvenciami čísel odvodenými z video titulkov.

Horikawa hovorí, že táto metóda dokáže „vytvárať komplexné popisy vizuálneho obsahu, a to aj bez spoliehania sa na oblasti mozgu súvisiace s jazykom“, čo naznačuje potenciálne využitie pre pacientov s poruchami reči.

Lekársky sľub verzus riziko pre súkromie

Táto technológia by mohla spôsobiť revolúciu v komunikácii ľudí s ochoreniami, ako sú amyotrofická laterálna skleróza (ALS), syndróm uzamknutia (človek plne pri vedomí, ale nehybný) alebo ťažká afázia (človek neschopný komunikovať).

Psychológ Scott Barry Kaufman, ktorý nie je spojený so štúdiou, to nazval „významným míľnikom“ pre neverbálnych jedincov. Etici však varujú pred hroznými následkami, ak sa takáto moc zneužije.

Marcello Ienca, profesor etiky umelej inteligencie a neurovedy na Technickej univerzite v Mníchove, varoval: „Ak sa tam dostaneme, musíme mať veľmi, veľmi prísne pravidlá, pokiaľ ide o udeľovanie prístupu k mysliam a mozgom ľudí.“

Poukázal na riziká zverejnenia citlivých duševných údajov, vrátane skorých príznakov demencie alebo depresie. Systém si v súčasnosti vyžaduje rozsiahlu spoluprácu. Účastníci musia podstúpiť hodiny fMRI vyšetrení a zároveň si prezerať kurátorom vybraný obsah.

Alex Huth z Kalifornskej univerzity v Berkeley upokojil skeptikov slovami: „Nikto zatiaľ neukázal, že je to možné,“ pokiaľ ide o neoprávnenú extrakciu myšlienok. Slovo „zatiaľ“ však zlovestne pretrváva.

Štúdia uznáva etické dilemy, najmä týkajúce sa „duševného súkromia“. Łukasz Szoszkiewicz, expert na neuropráva, nalieha na preventívne záruky: „Neuroveda sa rýchlo rozvíja a asistenčný potenciál je obrovský, ale ochrana duševného súkromia a slobody myslenia nemôže čakať.“

Navrhované riešenia zahŕňajú mechanizmy „odomknutia“, kde používatelia vedome aktivujú dekódovanie pomocou mentálneho kľúčového slova.

Horikawa zdôraznil obmedzenia – umelá inteligencia nezvláda nezvyčajné alebo nepredvídateľne situácie (napríklad „muž hryzie psa“). S rastúcou sofistikovanosťou modelov umelej inteligencie sa však hranica medzi asistenčným nástrojom a invazívnym sledovaním stiera.

Spoločnosť Neuralink Elona Muska a ďalšie neurotechnologické firmy sa predbiehajú smerom k rozhraniam mozog-počítač pre spotrebiteľov. S rýchlym rozvojom umelej inteligencie sa vśak zvyšuje riziko zneužitia zo strany spoločností alebo vlád.

Ienca varuje: „Toto je konečná výzva pre súkromie.“

Záver

Zatiaľ je táto technológia obmedzená na laboratóriá a závisí od objemných magnetických rezonančných prístrojov a ochotných účastníkov. Ale s klesajúcimi výpočtovými nárokmi a zdokonaľovaním umelej inteligencie sa črtá hrozba sledovania myšlienok v reálnom čase.

Hoci „titulkovanie mysle“ ponúka ľuďom s poruchami reči potenciál zmeniť život, jeho temnejšie dôsledky nemožno ignorovať.

Tie isté nástroje, ktoré odomykajú komunikáciu, by mohli tiež zničiť poslednú baštu súkromia: naše vnútorné myšlienky. Ako zdôraznil Szoszkiewicz: „Neurálne dáta by sme mali automaticky považovať za citlivé.“

Otázkou nie je, či sa táto technológia bude vyvíjať. Otázkou je, či ju ľudstvo dokáže ovládnuť skôr, ako ona ovládne nás.

Pozrite si nasledovné video (v angličtine) o veľkých technologických spoločnostiach, ktoré už majú technológiu čítania myšlienok, ktorú vám ešte neoznámili:

Zdroj: badatel.net