(Mike Adams, Natural News) Kedysi dávno som zvykol pumpernickel zavrhovať ako ťažký, zvláštne chutiaci chlieb, ktorý patrí do zaprášenej európskej lahôdkárskej vitríny (pozn. redakcie: ide o tradičný celozrnný ražný chlieb pôvodom z Nemecka).
Vždy, keď som uvidel ten hustý tmavý bochník, predpokladal som, že je to len marketingový humbuk – slabý odvar skutočného jedla, ktoré bolo priemyselným spracovaním zbavené duše.
Ale po rokoch výskumu výživy, fermentácie a tradičných spôsobov stravovania som úplne zmenil názor. Toto nie je obyčajné jedlo. Je to skutočná superpotravina, ktorá po stáročia živila celé populácie vďaka svojej jedinečnej kombinácii trvanlivosti, minerálnej hustoty a mikrobiálnej konzervácie.
Tu je dôvod, prečo je to dôležité: Stratili sme umenie výroby skutočného jedla a znovuzískanie týchto vedomostí je nevyhnutné pre zdravie a sebestačnosť.
Väčšina moderných chlebov je len o niečo viac ako spracovaná múka, chemické droždie a látky predlžujúce trvanlivosť, ktoré dodávajú prázdne kalórie. Chlieb pumpernickel je na druhej strane živým artefaktom potravinárskej vedy – takým, ktorý stredovekí pekári zvládli bez mikroskopov alebo laboratórií.
Verím, že opätovným získaním tejto zabudnutej základnej suroviny sa môžeme postaviť priemyselnému potravinovému systému a obnoviť si vlastnú odolnosť.
Pokorná burina, ktorá zachránila severnú Európu
Raž bola pôvodne považovaná za burinu rastúcu na pšeničných poliach. Toto zrno sa vyvinulo tak, aby napodobňovalo pšenicu s cieľom vyhnúť sa odhaleniu a aby sa dalo opätovne zasiať s podobne vyzerajúcimi semenami pšenice.
Keď však severnú Európu zasiahla malá doba ľadová, pšenica na chladných piesočnatých pôdach neuspela, zatiaľ čo raži sa darilo.
Farmári vo Vestfálsku v Nemecku zistili, že raž sa dá nepretržite pestovať na neúrodnej pôde v takzvanom systéme „večnej raže“ – spoľahlivom zdroji kalórií, ktorý doslova zabránil masovému hladovaniu.
Verím, že odolnosť tejto obilniny je ponaučením, ktoré dnes zúfalo potrebujeme. Hovorili nám, aby sme si vážili iba plodiny, ktoré produkujú vysoké výnosy za ideálnych vstupov v podobe zavlažovania, syntetických hnojív, herbicídov a pesticídov.
Tieto poľnohospodárske systémy s vysokými výnosmi sú však málo odolné a závislé od krehkého priemyselného dodávateľského reťazca. Raž naopak odoláva chladu, suchu a chudobnej pôde.
Je to plodina, ktorá odpovedá na otázku: Čo budeme pestovať, keď sa systém rozpadne? Preto verím, že znovuobjavenie raže nie je len nutričnou voľbou, ale je to stratégia prežitia.
