Lucia Lauková | EURACTIV.sk
Európska únia plánuje v tomto roku sprísniť kontrolu dovozu plastov. Cieľom je pomôcť domácim recyklátorom čeliť mimoeurópskej konkurencii a úspešne plniť ciele v oblasti obehového hospodárstva.
Európska komisia na prelome rokov odhalila ambiciózny plán, ktorý reaguje na kritickú situáciu v sektore plastov. Podľa jej dát totiž bez zmien hrozí pokles recyklačnej kapacity, ktorý do konca roka 2025 dosiahne objem zodpovedajúci ročnej produkcii Francúzska. Rok 2026 by mal preto európskemu recyklačnému ekosystému priniesť generálne opravy.
Prioritou je nová legislatíva
Kľúčovým pilierom zmien bude Zákon o obehovom hospodárstve (Circular Economy Act), ktorý Komisia plánuje predložiť v priebehu tohto roka. Nový legislatívny rámec má spojiť systém do jedného celku a odstrániť štrukturálne bariéry, ktoré v súčasnosti bránia voľnému pohybu recyklovaných materiálov medzi 27 členskými štátmi.
Komisia si stanovila cieľ zdvojnásobiť mieru obehovosti v EÚ na 24 percent do roku 2030 a zrýchliť tak súčasný pokrok. Ten je podľa inštitúcie príliš pomalý – z 10,7 percenta v roku 2010 stúpol len na 12,2 percenta v roku 2024.
Podľa komisárky pre životné prostredie Jessiky Roswall ide o nevyhnutný krok pre budúcnosť európskeho priemyslu.
„Podnikáme konkrétne kroky na pomoc trpiacemu sektoru recyklácie plastov v Európe a smerom k vybudovaniu skutočného jednotného trhu pre obehové materiály. Ide o vytváranie nových príležitostí pre európsky priemysel, urýchlenie prechodu k obehovosti, zníženie našej závislosti a zabezpečenie toho, aby naše hospodárstvo bolo pripravené na budúcnosť,“ uviedla pri príležitosti predstavenia pilotných opatrení.
Koniec „falošnej“ recyklácie
Rok 2026 tiež prinesie výrazné sprísnenie kontroly dovozu. Európski recyklátori, podobne ako iné odvetvia priemyslu, v súčasnosti čelia nespravodlivej konkurencii lacných výrobkov z tretích krajín. Problémom je, že EÚ nemala prostriedky na overovanie, či popri tom, ako ich dovozcovia deklarujú že sú recyklované, nejde o nové materiály vyrobené z ropy.
Komisia chce preto v prvom polroku 2026 navrhnúť zmeny v dokumentácii a v druhom štvrťroku 2026 zavedie špecifické colné kódy, ktoré jasne odlíšia panenský plast od recyklovaného. Súčasťou stratégie majú byť aj audity recyklačných zariadení mimo EÚ, aby sa zabezpečilo, že dovážaný materiál spĺňa prísnejšie európske normy.
„O tom je naša nová priemyselná stratégia: urobiť z dekarbonizácie priemyslu zdroj hospodárskej konkurencieschopnosti. Posilnením obehového hospodárstva vytvoríme nové obchodné príležitosti v celej Európe a posilníme aj jednotný trh s obehovými materiálmi,“ doplnil výkonný podpredseda pre prosperitu a priemyselnú stratégiu Stéphane Séjourné.
Zákaz vývozu a nové investičné stimuly
Zlomovým momentom pre obchodné príležitosti a investície bude november 2026, kedy začne platiť zákaz vývozu plastového odpadu do krajín mimo OECD. Európa tak bude musieť spracovať vlastný odpad, čo si vyžaduje masívne investície. Odhaduje sa, že v obehovom hospodárstve chýba ročne až 82 miliárd eur.
V roku 2026 preto Európska investičná banka (EIB) zavedie špecializovanú Orientáciu na obehové hospodárstvo (Circular Economy Orientation). Zároveň sa má ešte v prvom štvrťroku 2026 rozbehnúť pilotný projekt Nadregionálnych obehových centier (Trans-Regional Circularity Hubs), ktorý má prepojiť výrobcov, recyklátorov a spracovateľov odpadu naprieč hranicami.
Balík týchto a ďalších pripravovaných opatrení má zabezpečiť, aby sa Európa stala globálnym lídrom v obehovom hospodárstve do roku 2030, posilnila svoju energetickú bezpečnosť a znížila závislosť od dovozu strategických surovín.
Zlepšovať sa môže aj Slovensko
Slovensko patrí v oblasti plastov medzi európsku špičku: podľa údajov Eurostatu recykluje okolo 60 percent plastových obalov, čo je najvyšší podiel v EÚ a výrazne nad priemerom Únie. Tento úspech je výsledkom kombinácie legislatívnych krokov – od vyššej skládkovej dane cez zákaz viacerých jednorazových plastov až po zálohovanie PET fliaš a plechoviek, ktoré zvyšuje čistotu zberu a dostupnosť kvalitného recyklátu pre priemysel.
Ako však tiež upozornili odborníci na odpadové hospodárstvo, toto prvenstvo skresľuje nejednotná metodika údajov odovzdávaných do Bruselu, do tohto roku chýbajúce elektronické podávanie ohlásení o produkcii odpadu, či detailnejšia kontrola, či bol odpad zrecyklovaný, energeticky zhodnotený alebo skončil na skládke.
Z pohľadu nového strategického plánu Komisie je však dôležité, že celková miera cirkulárneho využitia materiálov na Slovensku zostáva pod priemerom EÚ, mimo obalového sektora teda máme priestor na zlepšenie.
Brusel chce harmonizovať podmienky pre sekundárne suroviny a stabilizovať trh s recyklovanými plastami, čo môže pomôcť aj slovenským recyklátorom v cenovej konkurencii. (2.1.2026)