Zaujalo nás. Rozsiahla štúdia odhalila vyššie riziko rakoviny maternice spojené s chlórovaním vody. Ako znížiť expozíciu škodlivým látkam?

(Willow Tohi, Natural News) Chlórovanie pitnej vody patrí medzi najvýznamnejšie opatrenia verejného zdravotníctva. Zabránilo šíreniu mnohých nebezpečných infekcií a dodnes zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní mikrobiologickej bezpečnosti vody.

Má však aj menej známu stránku. Keď chlór a ďalšie dezinfekčné látky reagujú s prirodzene sa vyskytujúcou organickou hmotou vo vode, vznikajú vedľajšie produkty dezinfekcie (DBP). Patria medzi ne predovšetkým trihalometány (THM) a halooctové kyseliny (HAA).

Nová rozsiahla štúdia publikovaná 22. júla 2026 v odbornom časopise JAMA Network Open priniesla ďalší dôvod, prečo týmto látkam venovať väčšiu pozornosť.

Vedci zistili, že dlhodobá expozícia vyšším koncentráciám niektorých vedľajších produktov dezinfekcie pitnej vody súvisela so zvýšeným rizikom rakoviny maternice.

Štúdia sama osebe nedokazuje, že tieto látky rakovinu spôsobujú. Jej výsledky však nadväzujú na predchádzajúci výskum a naznačujú, že dlhodobá expozícia niektorým DBP môže predstavovať rizikový faktor.

Problém nie je samotná dezinfekcia vody

Súvislosť medzi niektorými vedľajšími produktmi dezinfekcie a nepriaznivými účinkami na zdravie sa skúma už desaťročia. Medzi najznámejšie DBP patria trihalometány vrátane chloroformu.

Je však dôležité rozlišovať medzi chlórom používaným na dezinfekciu a látkami, ktoré následne vznikajú jeho reakciou s organickou hmotou vo vode.

Riešením preto nemôže byť jednoducho prestať dezinfikovať pitnú vodu. Bez dezinfekcie by sa výrazne zvýšilo riziko mikrobiálnej kontaminácie a chorôb prenášaných vodou. Otázkou skôr je, či možno vodu upravovať tak, aby zostala mikrobiologicky bezpečná a zároveň obsahovala čo najmenej potenciálne škodlivých vedľajších produktov.

Práve tu sa stretávajú zdravotné, technologické a ekonomické záujmy.

Modernizácia úpravní vody, ochrana vodných zdrojov a zavádzanie nových technológií predstavujú značné investície. Vodárenský sektor má preto prirodzený záujem na zachovaní postupov, ktoré sú overené, dostupné a ekonomicky zvládnuteľné.

Z pohľadu verejného zdravia však treba tieto záujmy pravidelne porovnávať s novými vedeckými poznatkami.

Aj sprievodný odborný komentár k novej štúdii upozorňuje, že súčasné limity pre THM a HAA boli stanovené pred desaťročiami na základe vtedajších poznatkov a s prihliadnutím na technickú a ekonomickú realizovateľnosť úpravy vody.

Nové výsledky preto otvárajú otázku, či ich nebude potrebné prehodnotiť.

Čo zistila nová rozsiahla štúdia

Výskumníci analyzovali údaje 53 100 žien zapojených do California Teachers Study. Ich adresy prepojili s historickými údajmi o kvalite vody v príslušných verejných vodovodných systémoch a odhadli ich dlhodobú expozíciu viacerým kontaminantom.

Počas sledovania bolo diagnostikovaných 1 038 prípadov rakoviny maternice.

Výsledky ukázali niekoľko pozoruhodných súvislostí.

1. Trihalometány (THM)

Ženy s najvyššou dlhodobou expozíciou celkovým trihalometánom mali v porovnaní so skupinou s najnižšou expozíciou o 18 % vyššie riziko rakoviny maternice.

Pri endometrioidných nádoroch, ktoré predstavujú najčastejší histologický typ, bolo riziko vyššie o 23 %.

2. Chloroform

Pri chloroforme bola najvyššia sledovaná expozícia spojená približne s 27 % vyšším rizikom endometrioidných nádorov.

Analýza zmesí kontaminantov zároveň naznačila, že chloroform a dibromochlórmetán patrili medzi hlavné látky prispievajúce k pozorovanej asociácii.

3. Halooctové kyseliny (HAA)

Ešte výraznejšia asociácia sa objavila pri piatich sledovaných halooctových kyselinách označovaných ako HAA5. Vyššia expozícia HAA5 bola spojená s 86 % vyšším rizikom neendometrioidných nádorov maternice.

Toto číslo treba interpretovať opatrne. Neendometrioidných nádorov bolo podstatne menej a interval spoľahlivosti výsledku bol pomerne široký. Historické údaje o koncentráciách HAA boli navyše obmedzenejšie než pri THM.

Výsledok je preto zaujímavým signálom, že HAA5 zvyšujú riziko u každej exponovanej ženy o 86 %.

Ako by tieto látky mohli súvisieť so vznikom rakoviny?

Výsledky majú aj biologickú vierohodnosť.

Experimentálne štúdie naznačujú, že niektoré THM a HAA ovplyvňujú estrogénové receptory a hormonálne signálne dráhy. To je relevantné najmä pri endometrioidných nádoroch, ktorých vznik súvisí s pôsobením estrogénov.

Niektoré ďalšie vedľajšie produkty dezinfekcie vykazujú v laboratórnych podmienkach mutagénne, genotoxické alebo oxidačné účinky.

To ešte neznamená, že rovnaké mechanizmy pri koncentráciách bežne sa vyskytujúcich v pitnej vode spôsobujú rakovinu u ľudí. Epidemiologické výsledky a možné biologické mechanizmy sa tak do určitej miery navzájom podporujú.

Nie je to prvá štúdia s podobným výsledkom

Nový výskum je významný aj preto, že nejde o izolovaný nález.

Predchádzajúca Iowa Women’s Health Study skúmala ženy po menopauze a takisto zistila súvislosť medzi vyššou expozíciou THM a HAA5 a rakovinou endometria.

Nová kalifornská štúdia sledovala geograficky aj demograficky odlišnú populáciu a pri THM dospela k podobnému výsledku. Opakovanie podobného signálu v rôznych populáciách zvyšuje jeho význam a potrebu ďalšieho výskumu.

Pozoruhodné je tiež to, že asociácie sa v novej štúdii objavili pri koncentráciách THM pod súčasným maximálnym limitom americkej EPA (Agentúra pre ochranu životného prostredia). To automaticky neznamená, že dnešné limity sú nebezpečné, ale podporuje to potrebu ich priebežného prehodnocovania podľa nových poznatkov.

Expozícia nevzniká iba pri pití vody

Niektoré THM sú prchavé. Človek im preto nemusí byť vystavený iba prostredníctvom pitnej vody, ale aj vdýchnutím počas sprchovania či kúpania. Časť látok sa môže vstrebávať aj pokožkou.

Miera expozície závisí od kvality vody, spôsobu jej dezinfekcie, obsahu organických látok, teploty vody, dĺžky sprchovania a ďalších faktorov.

To je zároveň jedným z limitov štúdie. Vedci nepoznali presnú osobnú dávku DBP u každej ženy, ale expozíciu odhadovali podľa dlhodobých údajov z vodovodných systémov priradených k miestu bydliska.

Ako znížiť expozíciu vedľajším produktom chlórovania vody

Výsledky štúdie nie sú dôvodom na paniku ani na úplné odmietnutie vody z vodovodu. Ak však chcete svoju dlhodobú expozíciu DBP znížiť, existuje niekoľko rozumných opatrení.

1. Zistite, čo sa nachádza vo vašej vode

Kvalita vody sa môže medzi jednotlivými vodovodnými systémami výrazne líšiť. Informujte sa u svojho dodávateľa vody, akým spôsobom sa voda dezinfikuje a či sú dostupné údaje o koncentráciách trihalometánov a ďalších vedľajších produktov dezinfekcie.

Samotná informácia, že voda je chlórovaná, totiž ešte nehovorí, aká je skutočná expozícia DBP.

2. Zvážte kvalitný filter s aktívnym uhlím

Aktívne uhlie dokáže z vody odstrániť alebo výrazne znížiť množstvo niektorých organických látok vrátane chlóru a časti trihalometánov.

Účinnosť závisí od konkrétneho filtra, jeho veľkosti, prietoku vody a pravidelnej výmeny filtračnej vložky. Pri kúpe preto skontrolujte, na aké konkrétne látky bol výrobok testovaný a certifikovaný.

3. Pri vyššej expozícii možno zvážiť reverznú osmózu

Systémy reverznej osmózy dokážu odstrániť široké spektrum kontaminantov a v kombinácii s uhlíkovou filtráciou výrazne znižujú aj množstvo niektorých vedľajších produktov dezinfekcie.

Sú však drahšie, produkujú odpadovú vodu a nie sú potrebné v každej domácnosti. Najprv je preto rozumné zistiť reálnu kvalitu miestnej vody.

4. Pri sprchovaní dobre vetrajte kúpeľňu

Keďže niektoré THM sú prchavé, počas horúcej sprchy sa môžu uvoľňovať do vzduchu.

Zapnutie ventilátora, otvorenie okna alebo kvalitné odvetrávanie kúpeľne môže znížiť množstvo prchavých látok, ktoré počas sprchovania vdýchnete. Pomáha aj kratšie sprchovanie a menej horúca voda.

5. Nespoliehajte sa iba na pach chlóru

Silný chlórový zápach automaticky neznamená vysokú koncentráciu THM a naopak voda bez výrazného zápachu nemusí byť bez vedľajších produktov dezinfekcie.

Čuch preto nie je spoľahlivým spôsobom hodnotenia kvality vody.

6. Filtre pravidelne vymieňajte

Starý alebo nesprávne udržiavaný filter stráca účinnosť a pri niektorých systémoch môže vytvárať podmienky pre rast mikroorganizmov.

Dodržiavanie odporúčaného intervalu výmeny je preto rovnako dôležité ako samotný výber filtra.

Najúčinnejšie riešenie však neleží iba v domácnostiach

Zodpovednosť za kvalitu vody nemožno preniesť výlučne na jednotlivcov.

Množstvo DBP možno znižovať už počas úpravy vody, napríklad lepšou ochranou vodných zdrojov a odstránením čo najväčšieho množstva organických látok ešte pred dezinfekciou. Významnú úlohu zohráva aj modernizácia vodárenskej infraštruktúry.

Takéto opatrenia však stoja peniaze. Vodárenské spoločnosti musia zároveň zabezpečiť mikrobiologickú bezpečnosť, dodržiavať regulačné limity a udržať cenu vody na prijateľnej úrovni. Investície do nových technológií preto prirodzene narážajú na ekonomické a technické záujmy existujúceho systému.

Práve preto je dôležité, aby regulačné limity vychádzali z aktuálnych vedeckých poznatkov a aby ekonomická realizovateľnosť nebola jediným kritériom rozhodovania.

Čo si zo štúdie odniesť

Nová štúdia nedokazuje, že pitie chlórovanej vody spôsobuje rakovinu maternice. Ukazuje však súvislosť medzi dlhodobou expozíciou niektorým vedľajším produktom dezinfekcie a vyšším rizikom ochorenia.

Najvýraznejšie signály sa objavili pri trihalometánoch a halooctových kyselinách a nadväzujú na predchádzajúci výskum s podobnými výsledkami.

Pre jednotlivca dáva najväčší zmysel poznať kvalitu vlastnej vody, v prípade potreby používať vhodnú a správne udržiavanú filtráciu a obmedziť zbytočnú expozíciu prchavým DBP počas dlhého sprchovania horúcou vodou.

Z dlhodobého hľadiska je však dôležitá širšia otázka: ako využiť technologický pokrok tak, aby pitná voda zostala mikrobiologicky bezpečná a zároveň obsahovala čo najmenšie množstvo nežiaducich produktov jej chemickej úpravy.

Zdroj: badatel.net