Zaujalo nás. Vedci analyzovali vyše 222 000 ľudí. Zistili, ktorá zelenina najviac znižuje riziko demencie

(Willow Tohi, Natural News) Rozsiahla analýza zdravotných údajov upriamila pozornosť na jednu skupinu potravín, ktorá sa ukázala ako mimoriadne zaujímavá pre zdravie mozgu.

Výskum spojil údaje z troch prospektívnych štúdií s výsledkami 13 predchádzajúcich kohortových štúdií. Zistenia ukázali, že vyššia konzumácia ovocia a zeleniny sa spájala s nižším rizikom demencie.

Keď sa však vedci pozreli na jednotlivé skupiny potravín podrobnejšie, jedna z nich sa jasne odlíšila. Bola to zelená listová zelenina – napríklad špenát, kel, mangold či rukola.

Práve tá ako jediná zo siedmich skúmaných skupín ovocia a zeleniny vykazovala štatisticky významnú nezávislú súvislosť s nižším rizikom demencie.

Keď vedci porovnali jednotlivé skupiny, rozdiel bol výrazný

Výskumníci pracovali s údajmi zo štúdií Health and Retirement Study, Framingham Heart Study Offspring Cohort a Whitehall II, ktoré spolu zahŕňali 18 339 účastníkov vo veku najmenej 45 rokov.

Účastníci na začiatku netrpeli demenciou a vedci ich sledovali 7 až 13 rokov. Výsledky následne spojili s údajmi z ďalších 13 kohortových štúdií. Celkový počet analyzovaných ľudí tak presiahol 222 000.

Ľudia s najvyšším príjmom ovocia a zeleniny mali približne o 20 % nižšie riziko vzniku demencie než tí, ktorí ich jedli najmenej.

Keď vedci obe skupiny oddelili, vyšší príjem zeleniny sa spájal približne s 13 % nižším rizikom a vyšší príjem ovocia s približne 10 % nižším rizikom.

Najzaujímavejší výsledok však prišiel až pri podrobnejšom rozdelení potravín.

Zo siedmich skúmaných skupín si práve zelená listová zelenina zachovala významnú nezávislú súvislosť s nižším rizikom demencie. Každá ďalšia denná porcia listovej zeleniny sa pritom spájala s približne o 18 % nižším rizikom.

Súvislosť pretrvávala aj po zohľadnení viacerých faktorov, ako boli vek, pohlavie, vzdelanie, fajčenie či fyzická aktivita.

Výsledok síce nedokazuje, že špenát alebo kel dokážu samy osebe zabrániť demencii, no pri takom veľkom počte sledovaných ľudí ide o ďalší silný argument v prospech pravidelnej konzumácie listovej zeleniny.

Prečo práve zelená listová zelenina?

Odpoveď sa môže skrývať v jej mimoriadnej koncentrácii živín a biologicky aktívnych látok.

Špenát, kel, mangold, rukola a ďalšie druhy listovej zeleniny obsahujú napríklad vitamín K, folát, luteín, betakarotén, prirodzené dusičnany a množstvo ďalších rastlinných látok.

Namiesto jednej zázračnej látky tak môže ísť o celý tím živín, ktoré pôsobia spoločne.

Viaceré z nich sa skúmajú v súvislosti s kognitívnymi funkciami, oxidačným stresom, zápalovými procesmi či zdravím ciev. Zdravé cievy sú pritom dôležité aj pre mozog, ktorý je mimoriadne závislý od nepretržitého prísunu krvi, kyslíka a živín.

Vedci zatiaľ nemôžu povedať, ktorá z týchto látok zohráva najväčšiu úlohu. Pozorovanú súvislosť navyše môžu ovplyvňovať aj ďalšie vlastnosti stravy a životného štýlu.

Predchádzajúci výskum ukázal podobný smer

Nové výsledky navyše nezostávajú osamotené.

Už skorší výskum z Rush University Medical Center sledoval starších dospelých približne päť rokov a zistil, že vyššia konzumácia zelenej listovej zeleniny súvisela s pomalším poklesom kognitívnych schopností.

Rozdiel v rýchlosti kognitívneho starnutia medzi ľuďmi s najvyšším a najnižším príjmom listovej zeleniny bol podľa autorov porovnateľný s približne 11 rokmi vekového rozdielu.

To neznamená, že zelenina dokáže doslova „omladiť mozog“ o 11 rokov. Výsledok však naznačuje, že rozdiely v každodenných stravovacích návykoch sa môžu v priebehu rokov premietnuť aj do rozdielneho tempa kognitívneho starnutia.

A práve to je podstatné. Zdravie mozgu sa zrejme nerozhoduje jedným obedom ani jedným šalátom. Význam má to, čo robíme opakovane celé roky.

Ako dostať viac listovej zeleniny na tanier

Dobrou správou je, že tento poznatok nemusí zostať iba v tabuľkách vedeckej štúdie. Preniesť ho na vlastný tanier je prekvapivo jednoduché.

Pridajte špenát do bežných jedál: Hodí sa do omelety, cestovín, polievok, omáčok aj smoothie. Tepelne upravený navyše výrazne zmenší svoj objem, takže ho dokážete zjesť viac.

Striedajte jednotlivé druhy: Nemusíte zostať iba pri špenáte. Vyskúšajte kel, rukolu, mangold, rímsky šalát, čínsku kapustu alebo ďalšie druhy listovej zeleniny.

Pridajte trochu zdravého tuku: Niektoré látky obsiahnuté v zelenine, napríklad betakarotén a vitamín K, sú rozpustné v tukoch. Šalát preto pokojne doplňte olivovým olejom, orechmi, semienkami či avokádom.

Využite aj mrazenú zeleninu: Mrazený špenát je lacný, dostupný počas celého roka a jednoducho ho pridáte do polievok, omáčok alebo príloh.

Samotný špenát však nestačí

Demencia nevzniká v dôsledku jediného faktora a neexistuje ani jedna potravina, ktorá by pred ňou poskytovala zaručenú ochranu.

Na dlhodobom zdraví mozgu sa podieľa celý rad faktorov – pohyb, krvný tlak, metabolické zdravie, fajčenie, kvalita spánku, spoločenské kontakty aj celkové zloženie stravy.

Práve preto je rozumnejšie pozerať sa na listovú zeleninu ako na jeden diel väčšej skladačky.

Dobrou správou je, že ide o diel, ktorý možno zaradiť do života veľmi jednoducho.

Malá zmena, ktorá sa za roky môže spočítať

Najzaujímavejším posolstvom tejto analýzy napokon nie je to, že by sme od zajtra všetci mali jesť kel na raňajky, obed aj večeru.

Je ním niečo oveľa praktickejšie.

Zdravie mozgu sa buduje desaťročia a práve malé rozhodnutia, ktoré opakujeme každý deň, môžu mať v dlhodobom horizonte najväčší význam. Pridať hrsť špenátu do omelety, rukolu k obedu alebo porciu kelu k večeri je zmena, ktorá nestojí veľa peňazí, času ani úsilia.

Jedna porcia listovej zeleniny vám nezaručí, že sa demencii vyhnete. Rozsiahla analýza však ukazuje, že ľudia, ktorí jej jedia viac, majú nižšie riziko – a práve zelená listová zelenina v tomto smere vynikla nad ostatnými skúmanými skupinami ovocia a zeleniny.

Ak teda existuje jednoduchý stravovací návyk, ktorý stojí za to pestovať dlhodobo, pravidelné miesto pre špenát, kel, rukolu či mangold na tanieri je veľmi dobrým kandidátom.

Pre mozog totiž nemusí byť rozhodujúce to, čo urobíte raz za čas. Oveľa dôležitejšie môže byť to, čo mu doprajete znova a znova počas mnohých rokov.

Zdroj: badatel.net