Zaujalo nás. Výsledky výskumu hovoria jasne: toto svedčí o vašej vysokej inteligencii

Závideli ste vašim spolužiakom, ktorí sa dokázali bez problémov všetko nabifľovať a každý test či skúška boli pre nich malinou?

Aj vy ste chceli mať takú pamäť? Domnievali ste sa, že sú oveľa bystrejší ako vy?

Tak najnovšie vedecké výskumy to celé vyvrátili!

Po prvé, dobrá pamäť a vysoké IQ nie je to isté.

Po druhé, mozog je predurčený, aby niektoré veci zabudol a zapamätal si len časť.

Čo z toho vyplýva? Zabúdanie je podstatou inteligencie.

Zabúdanie je rovnako dôležité ako pamäť

Podľa štúdie vedcov z Torontskej univerzity Paula Franklanda a Blakea Richardsa náš mozog na zabúdaní aktívne pracuje.

Títo vedci preskúmali vedeckú literatúru z oblasti pamätania si (perzistencie) a výskumy z oblasti zabúdania (transience – pominuteľnosti). Výsledky svojej štúdie zverejnili v časopise Neurón. Došli k záveru, že zabúdanie je rovnako dôležité ako pamäť.

Výskumníci sa domnievajú, že cieľom pamäti nie je udržiavať čo najpresnejšie informácie, ale usmerňovať a optimalizovať inteligentné rozhodovanie sa tým, že sa uchovajú iba relevantné informácie.

„Cieľom pamäti je robiť optimálne rozhodnutia,“ tvrdí asistujúci profesor Blake Richards, autor novej štúdie. Vo svojej práci sa zaoberá tým, akú úlohu zohráva v našej pamäti zabúdanie informácií.

„Je dôležité, aby mozog zabúdal nepodstatné detaily a namiesto toho sa sústredil na veci, ktoré mu pomôžu lepšie sa rozhodovať v reálnom svete.“

Ak si pamätáte len základný obsah konverzácie alebo spoločenského stretnutia, znamená to, že váš mozog zabudol detaily, ale vytvoril dôležité spomienky, ktoré sú potrebné pri rozhodovaní  a predvídaní udalostí.

Venujte viac pozornosti samotnému procesu zabúdania

V minulosti sa neurobiologický výskum pamäti sústredil hlavne na bunkové mechanizmy, ktoré pomáhajú uchovávať informácie. Oveľa menej pozornosti sa venovalo tým mechanizmom, ktoré sa podieľali na zabúdaní.

Až doposiaľ sa neschopnosť pamätať si pripisovala zlyhaniu mechanizmov, ktoré sa podieľajú na ukladaní informácií alebo ich opätovnom vybavovaní.

A tu prichádza zmena. Spoluautor štúdie, Paul Frankland, hovorí: „Nachádzame množstvo dôkazov o tom, že existujú mechanizmy, ktoré podporujú zabúdanie. Sú veľmi odlišné od tých, ktoré sa zúčastňujú na zapamätávaní si.”

Náš mozog sa vlastne aktívne snaží o to, aby sme tie kľúče na stolíku zabudli… A má na to dobrý dôvod!

Ako to celé funguje?

Jedným z mechanizmov je oslabenie alebo eliminovanie synaptických spojení medzi neurónmi, v ktorých sú zakódované spomienky.

Dôkazy potvrdzujúce ďalší mechanizmus pochádzajú priamo z laboratória profesora Franklanda. Ide o tvorbu nových mozgových buniek v hipokampe. Ako sa nové neuróny včleňujú do hipokampu, staré synaptické spojenia sú prepisované novými.

Dôsledkom toho je pre nás ťažšie dostať sa k niektorým informáciám. Podľa denníka Science Daily to vysvetľuje, prečo deti, ktorých hipokampus produkuje väčšie množstvo neurónov, tak veľa zabúdajú.

Prečo vlastne zabúdame?

Prečo náš mozog míňa toľko energie na uchovávanie a zároveň na zabúdanie informácií?

Richards uvádza dva veľmi rozumné dôvody, prečo je potrebné niektoré informácie zabudnúť. Jeden hovorí, že svet sa neustále mení a niektoré informácie sú zastarané a môžu byť zavádzajúce. Okrem toho pre nás nemajú veľký význam.

„Ak chcete riadiť svet a váš mozog vám podsúva množstvo rozmanitých a rozporuplných informácií, len ťažko budete robiť správne rozhodnutia.”

Druhá vec je, že zabúdanie nám umožňuje robiť lepšie rozhodnutia, pretože vďaka nemu dokážeme lepšie zovšeobecňovať predchádzajúce skúsenosti a aplikovať ich v nových situáciách.

Tento princíp sa pri umelej inteligencii nazýva regulácia. Funguje tak, že sa vytvoria jednoduché počítačové modely, ktoré určujú dôležitosť základných informácií.

Zároveň však eliminujú špecifické detaily analyzovaním neskutočného množstva súborov dát, čím napomáhajú ich širšiemu využitiu.

Richards hovorí: „Ľudí, ktorí vyhrávajú kvízové súťaže, si často idealizujeme. Pamäť však neslúži na to, aby sme vedeli, kto v roku 1972 vyhral Stanley Cup.“

„Pamäť má z človeka spraviť inteligentnú bytosť, ktorá vie robiť správne rozhodnutia za každých okolností. To sa dá dosiahnuť jedine tým, že niektoré informácie bude musieť zabudnúť.“

Zdroj: badatel.net