Zaujalo nás. Významná štúdia zistila, že vaše sny vás môžu chrániť pred 83 chorobami

(Cassie B., Natural News) Každú noc sa v našom mozgu odohráva niečo, čo môže mať oveľa väčší význam pre zdravie, než sme si doteraz mysleli. Rozsiahla štúdia takmer 100-tisíc ľudí odhalila pozoruhodnú súvislosť medzi spánkom, počas ktorého snívame, a rizikom závažných ochorení srdca, mozgu aj nervového systému.

Ľudia, ktorí trávili viac času v takzvanej REM fáze spánku, mali napríklad o 26 % nižšie riziko srdcového zlyhania a až o 80 % nižšie riziko parkinsonizmu, skupiny pohybových porúch podobných Parkinsonovej chorobe.

Štúdiu publikovanú 17. septembra 2026 v časopise PLOS Medicine uskutočnili vedci z čínskych univerzít. Pomocou zariadení nosených na zápästí sledovali spánok 95 559 dospelých počas siedmich dní a následne takmer deväť rokov vyhodnocovali ich zdravotné záznamy.

Zistili, že pre naše zdravie nemusí byť rozhodujúce iba to, koľko hodín prespíme, ale aj koľko času strávime v jednotlivých fázach spánku.

Spánok, počas ktorého snívame, chráni mozog aj srdce

Vedci skúmali tri hlavné fázy spánku – ľahký, hlboký a REM spánok – a ich súvislosť s výskytom viac ako 1 000 zdravotných problémov.

Najvýraznejšie výsledky priniesla REM fáza, ktorá sa vyznačuje rýchlymi pohybmi očí a živými snami. Práve počas nej je mozog mimoriadne aktívny a prebiehajú procesy dôležité pre spracovanie emócií, spomienok a informácií získaných počas dňa.

Ľudia, ktorí v tejto fáze trávili viac času, mali nižšie riziko 83 ochorení. Medzi najzaujímavejšie zistenia patrili:

► o 46 % nižšie riziko demencie

► o 26 % nižšie riziko srdcového zlyhania

► o 17 % nižšie riziko fibrilácie predsiení, teda nepravidelného srdcového rytmu

► o 80 % nižšie riziko parkinsonizmu

Tieto rozdiely sa ukázali pri porovnaní ľudí, ktorých dĺžka REM spánku sa líšila približne o 48 minút za noc.

Významnú úlohu má aj hlboký spánok. Telo počas neho intenzívne regeneruje, obnovujú sa tkanivá a prebiehajú procesy dôležité pre látkovú premenu a fungovanie nervového systému.

Dlhší hlboký spánok sa spájal s nižším rizikom siedmich ochorení. Pri rozdiele približne 48 minút vedci zaznamenali o 11 % nižšie riziko cukrovky 2. typu a o 14 % nižšie riziko závažnej depresie.

REM a hlboký spánok teda plnia odlišné, no vzájomne sa dopĺňajúce úlohy pri udržiavaní zdravia.

Treba však pripomenúť, že išlo o pozorovaciu štúdiu a jednotlivé fázy spánku sa odhadovali pomocou algoritmov zo záznamov pohybu zápästia. Výsledky preto ukazujú výrazné súvislosti, nie priamy dôkaz, že dlhší REM spánok zabraňuje ochoreniam.

Odborníci zároveň upozorňujú, že niektoré choroby vrátane Parkinsonovej choroby a srdcového zlyhania dokážu narúšať spánok už roky pred stanovením diagnózy. Zmeny spánku tak môžu byť nielen rizikovým faktorom, ale aj včasným varovným signálom.

Šesť až osem hodín spánku súviselo s najnižším rizikom 69 ochorení

Výskumníci sa zamerali aj na celkovú dĺžku spánku, jeho pravidelnosť a nočné prebúdzanie.

Pri 69 zdravotných problémoch sa najnižšie riziko spájalo so spánkom trvajúcim približne šesť až osem hodín denne. Naopak, spánok kratší ako päť hodín súvisel so zvýšeným rizikom 37 ochorení.

Zaujímavé výsledky priniesol aj príliš dlhý spánok. Ľudia, ktorí pravidelne spali viac ako osem hodín, mali v skúmanej populácii až o 60 % vyššie riziko závažnej depresie. Nadmerná potreba spánku však býva aj jedným z prvých príznakov rozvíjajúcej sa depresie.

Tieto čísla nie sú dôvodom snažiť sa spať čo najmenej. Pre väčšinu dospelých zostáva vhodným cieľom sedem až deväť hodín kvalitného spánku.

Záleží tiež na pravidelnosti. Ľudia, ktorí chodili spať v rôznych časoch alebo sa často budili uprostred noci, častejšie trpeli úzkostnými poruchami a problémami súvisiacimi s užívaním návykových látok.

Podľa odborníkov na spánkovú medicínu tvorí REM fáza približne 20 až 25 % bežného nočného spánku. Počas noci sa opakuje niekoľko spánkových cyklov, pričom REM fázy sa smerom k ránu predlžujú.

Aj preto môže pravidelné skracovanie spánku, najmä skorým vstávaním, pripravovať mozog o značnú časť času, ktorý by inak strávil v REM fáze.

Ako prirodzene podporiť REM a hlboký spánok

Kvalitu spánku dokážeme ovplyvniť pomerne jednoduchými návykmi. Nemusíte pritom každý deň sledovať počet minút REM spánku na inteligentných hodinkách. Oveľa dôležitejšie je vytvoriť telu podmienky na pokojný a dostatočne dlhý spánok.

1. Zaspávajte a vstávajte približne v rovnakom čase. Pravidelný režim pomáha stabilizovať vnútorné biologické hodiny. Podobný čas vstávania si skúste udržať aj cez víkendy.

2. Doprajte si ranné denné svetlo. Pobyt vonku počas prvých hodín po prebudení pomáha nastaviť biologické hodiny. Ideálnych je aspoň 15 až 30 minút, podľa intenzity denného svetla.

3. Obmedzte alkohol pred spaním. Hoci spočiatku navodzuje ospalosť, potláča REM spánok a zvyšuje pravdepodobnosť prebúdzania v druhej polovici noci.

4. Udržujte spálňu tmavú, tichú a mierne chladnú. Väčšine ľudí vyhovuje teplota približne 16 až 19 °C. Pred spaním obmedzte jasné svetlo obrazoviek a činnosti, ktoré vás zbytočne rozrušujú.

5. Pravidelne sa hýbte. Svižná chôdza, bicyklovanie či silový tréning podporujú kvalitu spánku. Ak vás intenzívne cvičenie večer príliš povzbudzuje, presuňte ho na skoršiu časť dňa.

6. Dbajte na dostatočný príjem horčíka. Tento minerál je dôležitý pre fungovanie nervového systému a svalov. Nájdete ho v tekvicových semienkach, orechoch, strukovinách a listovej zelenine. Jeho nedostatok môže prispievať aj k problémom so spánkom.

Ak sa napriek úprave návykov pravidelne budíte uprostred noci, dlho nedokážete zaspať alebo ste ráno stále vyčerpaní, oplatí sa hľadať hlbšiu príčinu.

Spánok narúša chronický stres, spánkové apnoe, hormonálne zmeny aj poruchy štítnej žľazy. Odhalenie a riešenie týchto problémov často prinesie výraznejšie zlepšenie než samotná úprava večerného režimu.

Záver: Spánok je viac než len nočný odpočinok

Dlho sme sa sústredili najmä na to, koľko hodín denne spíme. Nový výskum však ukazuje, že rovnako dôležité je aj to, čo sa počas týchto hodín odohráva.

Naše telo totiž počas noci nezaháľa. Regeneruje sa, spracúva zážitky a vykonáva množstvo procesov, ktoré súvisia so zdravím mozgu, srdca aj nervového systému.

Možno teda nie je najdôležitejšie len to, koľko hodín si na spánok vyhradíme. Rovnako záleží na tom, či svojmu telu doprajeme dostatok času prejsť všetkými fázami, ktoré potrebuje na obnovu a ochranu zdravia.

Zdroj: badatel.net