Zaznamenali jsme. Slovenský paradox veterných parkov: Štát ich podporuje aj brzdí

Irena Jenčová | EURACTIV.sk

Štát chce veterné parky, ale nie od každého. Kým pološtátne megaprojekty napredujú bez dialógu, novela EIA sťažuje situáciu menším investorom a samosprávam. Netransparentná komunikácia zvyšuje odpor obyvateľov a demotivuje samosprávy, ktoré musia rozhodnutia štátu vysvetľovať.

Článok bol doplnený o stanovisko Úradu podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.

Slovensko sa v rámci Plánu obnovy a odolnosti zaviazalo, že vytvorí takzvané akceleračné zóny pre rozvoj veternej energetiky. Prípravou metodiky a zón poverila štátom kontrolovanú Jadrovú energetickú spoločnosť Slovenska (JESS). JESS už predstavila projekty pre dve rozsiahle pilotné zóny: jednu na západnom Slovensku pri Hlohovci s výkonom 430 MW (až 69 turbín) a druhú na východe krajiny pri Michalovciach s výkonom 315 MW (45 turbín). Tieto projekty sú rádovo väčšie ako akékoľvek súkromné zámery.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba označuje obnoviteľné zdroje energie (OZE) za „cestu do pekla“ a vláda prijala novelu zákona o EIA, ktorá zásadne komplikuje výstavbu veterných elektrární pre súkromných investorov aj samosprávy.

Problémy pre samosprávy

Nejednoznačné kroky štátu kritizujú samosprávy aj odborníci.

Štát ani v jednom prípade – či už pri Hlohovci, alebo pri Michalovciach – o plánovaných veterných parkoch so samosprávami vopred nekomunikoval. Hlohovec aj viaceré okolité obce sa o zámere dozvedeli až po zverejnení dokumentácie, podobne ako obce na východe Slovenska, kde má vyrásť druhý obrovský park pri Michalovciach. V oboch regiónoch miestni predstavitelia reagovali prekvapením a odmietavými postojmi, niektoré samosprávy už avizovali zavedenie stavebných uzáver.

Štát, podľa profesionálnej facilitátorky Kaji Mikovej, netransparentnou komunikáciou voči veterným parkom vo všeobecnosti vytvára informačné vákuum. Tým, že otvorene nekomunikuje prínosy a negatíva veterných projektov, umožňuje, aby do tohto vákua vstúpili neoverené informácie a hoaxy, ktoré ďalej mobilizujú obyvateľov proti projektom.

Nejednoznačné signály vlády majú priame dôsledky pre diskusie na miestnej úrovni. Verejné vyjadrenia ministra životného prostredia proti veternej energii sú často používané ako argument v diskusiách proti investorom, čím sa zvyšuje deklarovaná dôvera voči MŽP a prehlbuje nedôvera voči zámerom súkromného sektora. V takejto atmosfére sa diskusia o projektoch podľa Mikovej stáva „silovým bojom“ o zmobilizovanie obyvateľov, namiesto štruktúrovanej debaty o faktoch a dôveryhodnosti informácií.

S tým súhlasí aj primátor Stupavy Peter Novisedlák. Stupava v súčasnosti posudzuje zámer výstavby veterného parku. „Vláda by mala zaujať jasný postoj a edukovať ľudí, aké sú pozitíva aj negatíva veternej energie a či ju na Slovensku chceme alebo nechceme rozvíjať,“ povedal v rozhovore pre EURACTIV Slovensko.

Reakcia úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy

Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku pre EURACTIV Slovensko uviedol, že sa snaží o systematickú podporu a komunikáciu projektov obnoviteľných zdrojov energie. V reakcii na výhrady pripomína, že práve on koordinuje plnenie míľnikov Plánu obnovy vrátane kapitoly REPowerEU, ktorá sa týka aj rozvoja veternej energie.

„Za posledné dva roky sme vykonali množstvo podporných aktivít a kampaní na podporu realizácie kapitoly REPowerEU. Do pilotnej prevádzky sme spustili web, ktorého cieľom je poskytovať verejnosti zrozumiteľné a overené informácie o obnoviteľných zdrojoch energie, najmä o veternej energii,“ uvádza úrad.

Podľa úradu boli zároveň vyzvané príslušné orgány štátnej správy, aby intenzívnejšie komunikovali s dotknutými samosprávami a verejnosťou.
„Podľa našich informácií je táto komunikácia intenzívna. Úrad bude aj naďalej podporovať otvorenú komunikáciu a osvetu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a je pripravený poskytnúť médiám aj verejnosti podrobnejšie informácie o priebehu projektov,“ doplnil úrad vo svojom stanovisku.

Bariéry v novele EIA

Hoci štát ohlásil spomínané megaprojekty veterných parkov, Ministerstvo životného prostredia (MŽP) paradoxne, schválilo novelu Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorá zavádza ďalšie bariéry špecificky pre veterné elektrárne.

Podľa novely, ktorá má nadobudnúť účinnosť 1. novembra, musia projekty veterných elektrární predložiť stanoviská, ktoré sa nevyžadujú od iných typov elektrární, ako sú uhoľné, paroplynové, alebo jadrové. Investor tak musí zabezpečiť stanoviská k stabilite cien od ÚRSO, stanovisko od Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) a, čo je kľúčové, jasný súhlasný postoj dotknutých obcí (formou súhlasu obecného zastupiteľstva alebo referenda).

Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) kritizuje, že novela nešpecifikuje, čo presne majú stanoviská ÚRSO posudzovať, ani ako súvisí cena elektriny s procesom EIA. SAPI tiež upozorňuje, že po prijatí novely je na Slovensku „ľahšie postaviť uhoľnú elektráreň ako veternú“, čo signalizuje preferenciu menej ekologických, a zároveň drahších, zdrojov.

Z pohľadu investorov novela ešte viac predlžuje a zneprehľadňuje povoľovacie procesy. Kým na Slovensku trvá proces EIA v priemere tri roky, napríklad v Írsku iba šesť mesiacov.

Novela EIA výrazne ovplyvňuje aj postavenie miestnych komunít. Hoci súhlas obce (referendum alebo uznesenie zastupiteľstva) bol doteraz možný po ukončení procesu EIA, novela hovorí, že záväzné stanovisko obce musí byť súčasťou EIA. To núti obce prijať záväzné stanovisko ešte predtým, ako je známy rozsah projektu a jeho environmentálne dôsledky.

Prečo Slovensko potrebuje veternú energiu

Minister Taraba tvrdí, že prítomnosť elektriny z obnoviteľných zdroj v prenosovej sústave predražuje jej služby, a nevidí „najmenší dôvod, aby 30 percent elektrickej energie na Slovensku pochádzalo z veterných parkov alebo soláru, keďže štát má 80 percent čistej elektriny z jadra a vody.“ Zelené zdroje podľa neho „rozhádžu“ sústavu.

Napriek ministerským vyhláseniam, priemysel a energetickí experti zo SAPI varujú, že Slovensko veternú energiu naliehavo potrebuje pre svoju energetickú bezpečnosť a ekonomickú konkurencieschopnosť.

Slovenský priemysel platil podľa tento týždeň zverejnených dát Eurostatu v prvom polroku 2025 jedny z najvyšších cien energií. Veľkí odberatelia elektriny so spotrebou nad 150 gigawatthodín ročne platili na Slovensku bez zohľadnenia daní a poplatkov štvrtú najvyššiu cenu v EÚ (po Írsku, Cypre a Maďarsku). Aj stredne veľké výrobné podniky platia na Slovensku ceny vyššie ako napríklad ich konkurenti v Nemecku, Dánsku, či Rakúsku. „Daňou za vysoké ceny elektriny je zatváranie výrobných prevádzok a prepúšťanie tisícok zamestnancov, ktorému čelia regióny posledné dva roky,“ upozorňuje Ján Lacko zo SAPI. Energia z vetra by mohla vďaka nízkej cene výrazne pomôcť priemyslu.

Vzhľadom na očakávaný nárast dopytu po elektrine súvisiaci s dekarbonizáciou priemyslu a starnutie jadrových zdrojov – ÚRSO ráta po roku 2040 so zatváraním jadrových blokov v Jaslovských Bohuniciach – Slovensko nebude mať už v roku 2035 dosť vlastnej elektriny. Na pokrytie nárastu spotreby bude Slovensko v najbližších 20 rokoch potrebovať viac ako 8-tisíc MW veterných elektrární aj v prípade nového jadrového zdroja, hovoria energetici zo SAPI.

Podľa Jána Lacka zo SAPI je preto podpora len štátnych projektov riskantné riešenie. Budovanie 8-tisíc MW výkonu si vyžiada investície rádovo 10 miliárd eur, pričom v čase konsolidácie verejných financií štát nebude mať peniaze na takéto infraštruktúrne projekty. „Ak súkromní investori definitívne stratia dôveru v záujem Slovenska o veternú energetiku kvôli legislatívnym prekážkam, Slovensko bude mať veľký problém udržať si priemysel,“ myslí si. (28.10.2025)